Johannesburg 11. októbra (TASR) - Deň solidarity s politickými väzňami v Juhoafrickej republike (JAR) je príležitosť pripomenúť si ľudí, ktorí boli, a v niektorých častiach sveta stále sú, stíhaní, väznení alebo prenasledovaní pre svoje politické presvedčenie, za snahu o spravodlivosť či rovnosť. Tento deň vyzýva ľudí, aby sa zamysleli nad históriou apartheidu, bojom za ľudské práva a trvalou potrebou ochrany občianskych slobôd v celom svete. Svet si Deň solidarity s politickými väzňami v JAR pripomína 11. októbra.

Pripomienkový deň vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 1976. Je to spomienka na 11. október 1963, keď došlo k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých politických väzňov a väznených osôb, ktoré boli proti politike apartheidu. Juhoafrická republika prešla dlhou a bolestivou cestou od systému apartheidu - štátneho rasistického režimu, ktorý v 20. storočí systematicky vylučoval významnú časť obyvateľstva z politického, ekonomického a spoločenského života. V tom období boli stovky a tisíce aktivistov, politických predstaviteľov a bežných občanov stíhaní, väznení alebo nútení do vnútorného i vonkajšieho exilu pre svoje snahy o zmenu.

Politickí väzni sú osoby väznené primárne pre svoje politické názory, aktivity alebo odpor voči režimu - často bez spravodlivého súdu alebo na základe vykonštruovaných obvinení. Môžu to byť opoziční politici, aktivisti za ľudské práva, novinári, študenti či miestni organizátori. Medzinárodné právo a ľudskoprávne záväzky štátov zdôrazňujú právo na spravodlivý proces, slobodu prejavu a zákaz mučenia či krutého zaobchádzania. Väznenie osôb na politickom základe predstavuje vážne porušenie týchto princípov.

Aj keď sa apartheid v Juhoafrickej republike podarilo eliminovať, téma politických väzňov zostáva stále aktuálna. V mnohých krajinách sveta sú ľudia prenasledovaní pre svoje názory, aktivizmus či novinársku činnosť. Kultúra odporu - pieseň, literatúra a umenie často zaznamenávajú skúsenosti politických väzňov a šíria ich príbehy.

Medzi najznámejších politických väzňov v JAR patril Nelson Mandela (neskorší prezident republiky v rokoch 1994-1999). Bol prvou černošskou hlavou štátu v krajine a prvým zvoleným prezidentom v plne reprezentatívnych demokratických voľbách. Jeho vláda sa zameriavala na odstránenie dedičstva apartheidu prostredníctvom podpory rasového zmierenia a multirasovej demokracie. Ideologicky africký nacionalista a socialista sa nevyhol kontroverziám, avšak jeho úsilie vo sfére rasovej spravodlivosti a demokracie pripomína aj spoločná Nobelova cena za mier s Frederikom de Klerkom, s vtedajším siedmym a posledným "štátnym prezidentom" Južnej Afriky.