Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Slavomír
< sekcia Zahraničie

Na úkor konzervatívcov uspeli labouristi aj menšie strany

Auto s odchádzajúcim britským premiérom Rišom Sunakom opúšťa Downing Street v Londýne v piatok 5. júla 2024 a smeruje za kráľom Karolom III., aby ponúkol svoju rezignáciu po porážke v parlamentných voľbách. Foto: TASR/AP

Liberálni demokrati budú mať rekordných 71 kresiel - o 63 viac ako doteraz. Zamerali sa totiž na obvody, kde ľahko porazili súperov z Konzervatívnej strany, hlavne v južnom Anglicku.

Londýn 5. júla (TASR) - Menšie britské strany získali vo štvrtkových voľbách viac ako 40 percent hlasov, napriek tomu si zabezpečili len 18 percent poslaneckých mandátov v Dolnej snemovni britského parlamentu. TASR informuje podľa agentúry Reuters a webu BBC.

Doteraz je rozdelených 648 kresiel zo 650, pričom jednokolový väčšinový volebný systém s jednomandátovými obvodmi zabezpečil víťazným labouristom 412 mandátov. To je 63 percent mandátov pri zisku 34 percent odovzdaných hlasov podľa takmer úplných výsledkov. Aj s menším počtom hlasov zdvojnásobia svoje poslanecké zastúpenie z roku 2019.

Bezproblémovú cestu lídra labouristov Keira Starmera do sídla premiéra na Downing Street uľahčila nespokojnosť voličov konzervatívcov, ktorí okrem prechodu ku labouristom podporili centristických Liberálnych demokratov alebo pravicových populistov zo strany Reform UK.

Konzervatívci získali 121 mandátov pri podpore 24 percent voličov. Doteraz mali o 250 mandátov viac. Ďalším porazeným je Škótska národná strana, ktorá prišla o 38 poslancov a bude ich mať 9.

Liberálni demokrati budú mať rekordných 71 kresiel - o 63 viac ako doteraz. Zamerali sa totiž na obvody, kde ľahko porazili súperov z Konzervatívnej strany, hlavne v južnom Anglicku. Celkovo získali 3,49 milióna hlasov.

Populistická strana Reform UK na čele s Nigelom Farageom síce získala 4 milióny hlasov, ale len štyri mandáty. Uspela najmä v oblastiach, kde sa hlasovalo za brexit v referende v roku 2016. Samotný Farage získal svoj prvý mandát v britskom parlamente.

Strana zelených sa pri zisku 1,9 milióna hlasov spoľahla na podobnú taktiku ako mali Liberálni demokrati a vynieslo jej to štyri mandáty.

V Severnom Írsku bola úspešná strana Sinn Fein, ktorá bude mať 7 poslancov (doteraz nemala žiadneho), demokratickí unionisti tam stratili tri kreslá a budú mať 5 poslancov.

Ďalšie strany a nezávislí kandidáti si rozdelia zvyšok mandátov.

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania sa zúčastnia na pohrebe pápeža Františka v Ríme. Trump to potvrdil v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

- Pri dopravnej nehode medzi obcami Medzibrod a Slovenská Ľupča, ku ktorej došlo popoludní, zomrelo maloleté dievča.

- Pápež František zomrel na mozgovú príhodu, ktorá spôsobila kómu a "nezvratné" zlyhanie srdca.

- Polícia upozornila na šíriaci sa podvod prostredníctvom SMS. Je podľa nej mimoriadne nebezpečný najmä preto, že pôsobí dôveryhodne.

- Muž v Bratislave v pondelok neprežil zrážku s nákladným vlakom. Polícia prípad vyšetruje a začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.

- Po úmrtí pápeža Františka je svätopeterský stolec neobsadený. Počas obdobia známeho ako sedisvakancia vedenie rímskokatolíckej cirkvi preberá kolégium kardinálov.

- Vodiči sa na viacerých úsekoch slovenských ciest zdržia pre nehody. Situácia je najhoršia najmä na západnom a strednom Slovensku.

- V Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme sa v stredu bude konať omša za pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok ráno vo veku 88 rokov.

- Osemdesiatosem ráz zazvonil v pondelok predpoludním zvon na parížskej katedrále Notre-Dame na počesť pápeža Františka, ktorý ráno zomrel vo veku 88 rokov.

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.