Kyjev/Brusel 23. januára (TASR) - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes v telefonickom rozhovore s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom uviedol, že nepredpokladá vyhlásenie výnimočného stavu na Ukrajine. Informoval o tom v Bruseli predstaviteľ EK Olivier Bailly.
Dodal, že Barroso v telefonickom rozhovore s Janukovyčom vyjadril hlboké znepokojenie z vývoja situácie na Ukrajine, zo správ o útokoch na novinárov, ako aj kvôli informáciám o nezvestných osobách.
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zvolal na budúci týždeň mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom prerokovať napätie v spoločnosti, ktoré sa vystupňovalo o tom, čo pri potýčkach s políciou zahynuli v Kyjeve dvaja demonštranti. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Nič však nenasvedčuje tomu, že zvolaním mimoriadnej schôdze chce Janukovyč dospieť k nejakému kompromisu s opozíciou, ktorá požaduje jeho odstúpenie. Janukovyčovi stúpenci majú v parlamente väčšinu kresiel.
V Kyjeve sa dnes podvečer budú konať rokovania o hľadaní východiska zo súčasnej situácie, na ktorých sa Janukovyč zíde s predstaviteľmi opozície. Pôvodne sa rokovanie malo začať o 13.00 h miestneho času, ale prezidentská kancelária ich preložila na 17.00 h, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na opozičnú stranu UDAR.
Totožnosť mŕtvych je už známa
Ukrajinské médiá informovali, že smrteľne zranený bol občan Bieloruska Michail Žiznevskij, údajne člen alebo sympatizant organizácie UNA-UNSO (Ukrajinské národné zhromaždenie-Ukrajinská národná domobrana), a ukrajinský občan arménskeho pôvodu Sergej Nigojan.
Okrem toho dnes ministerstvo vnútra zverejnilo totožnosť muža, ktorého dobité telo sa našlo na zalesnenom pozemku v blízkosti kyjevského letiska Borispoľ. Ide o Jurija Verbického, ktorého smrť úrady vyšetrujú ako vraždu.
Jeden z vodcov ukrajinskej opozície Vitalij Kličko vyzval dnes radikálne naladených demonštrantov z barikád v centre Kyjeva, aby v čase konania schôdzky zástupcov opozície s Janukovyčom dodržiavali prímerie a neútočili na príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Televízna spoločnosť espreso.tv, ktorá vysiela zábery z Námestia nezávislosti a Hruševského ulice, kde sú protesty najnásilnejšie, informovala, že Kličko prisľúbil vrátiť sa do 20.00 h k barikádam a informovať o výsledkoch schôdzky s prezidentom.
Kličkovi sa súčasne podarilo presvedčiť demonštrantov neútočiť na príslušníkov zásahových jednotiek Berkut, ktorí sa snažia uhasiť kopy pneumatík, ktoré demonštranti podpálili. V noci nadnes plamene z jedného ohniska preskočili aj na neďaleký dom, ktorý začal horieť.
Potýčky medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantami v centre Kyjeva pokračujú aj dnes. Paralelne s nimi sa v stredu večer konala aj protestná akcia motoristov - tzv. automajdan. Server Glavred.info informoval, že jeden z dvojice jej hlavných organizátorov zmizol a druhý ušiel do Nemecka, keďže na Ukrajine mu hrozil zatykač a za organizovanie protivládnych protestov 15 rokov väzenia.
Opozícii naklonené médiá uviedli, účastníci automajdanu sa v noci nadnes stali terčom útoku zásahových jednotiek Berkut, ktorých príslušníci obuškami poškodzovali odstavené autá a ich posádky predviedli na policajné oddelenie. Účastníci protestu na internete ako dôkaz zverejnili záznam kamery z auta.
EÚ môže prerušiť vzťahy s Ukrajinou, ak sa dokáže ostrá streľba
Európska únia môže prerušiť oficiálne vzťahy s Ukrajinou ak sa potvrdí, že bezpečnostné sily strieľali do demonštrantov ostrou muníciou. Vyhlásil to jeden z podpredsedov Európskeho parlamentu (EP) Jacek Protasiewicz.
Protesty v KyjeveFOTO TASR/APPoľský kresťanskodemokratický europoslanec, ktorý v EP zastupuje Európsku ľudovú stranu (EĽS), v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC uviedol, že informácie prichádzajúce z Ukrajiny sú šokujúce.
Ak sa potvrdí, že polícia začala paľbu na demonštrantov, vzťahy EÚ s Ukrajinou sa môžu radikálne zmeniť. Nebudú možné vzťahy s Ukrajinou ako predtým, upozornil Protasiewicz. Podľa jeho slov už teraz je ohrozený dialóg EÚ s Ukrajinou a môže byť celkom pozastavený, nakoľko "krv v uliciach zmení všetko." Varovania pre Ukrajinu prichádzajú po zintenzívnení násilia v kyjevských uliciach.
Násilnosti v Kyjeve vyvolali ostré odozvy v EÚ a USA, pričom medzinárodné spoločenstvo obvinilo vládu v Kyjeve, že sled násilností vyprovokovala úpravou legislatívy v parlamente, ktorá sprísňuje sankcie proti demonštrantom a obmedzuje základné občianske slobody.
V stredu eskaláciu násilia a obete na životoch odsúdil aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Kyjev varoval, že Brusel "bude skúmať možné opatrenia a dôsledky pre vzťahy EÚ s touto krajinou."
Administratíva USA zatiaľ ako jediná pristúpila k určitým reštriktívnym opatreniam, keď americké veľvyslanectvo v Kyjeve oznámilo, že Spojené štáty zrušili víza pre "viacerých občanov Ukrajiny," ktorí sú zodpovední za použitie sily proti demonštrantom.
Ukrajinskí nacionalisti varujú pred partizánskou vojnou
Ukrajinský premiér Mykola Azarov vyhlásil, že vedenie krajiny je pripravené na dialóg a kompromisy s opozíciou, ktorú však vyzýva, aby sa vyvarovala ultimát.
Demonštrant hádže pneumatiku počas násilných zrážok s políciou v centre Kyjeva.FOTO TASR/APV rozhovore, ktorý poskytol britskej spoločnosti BBC vo Švajčiarsku, Azarov uviedol, že vláda je ochotná dohodnúť sa s opozíciou "pre dobro krajiny". Súčasne vyzval na vyvinutie spoločného úsilia na zastavenie násilností v centre Kyjeva.
Ukrajinskí opoziční lídri dali v stredu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi 24 hodín na odstúpenie z funkcie. Súčasne podľa agentúry AP vyzvali protivládnych demonštrantov, aby sa až do dnešného večera - času vypršania ultimáta - zdržali násilných potýčok s políciou.
V súvislosti s nepokojmi, ktoré sa už niekoľko dní odohrávajú na Hruševského ulici v centre Kyjeva, je vzatých do väzby spolu 26 ľudí, informoval UNIAN. Počet zadržaných stúpol po tom, ako kyjevský súd v stredu nariadil vziať do väzby ďalších 11 radikálne naladených účastníkov protivládnych protestov a na ďalších piatich uvalil domáce väzenie.
Lekársku pomoc muselo vyhľadať 250 policajtov
Ukrajinské ministerstvo obrany dnes poprelo pravdivosť správ miestnych médií o presunoch vojenskej techniky z Černigiva bližšie ku Kyjevu, aby sa tam zapojili do prebiehajúcich politických akcií, informovala agentúra UKRINFORM.
Rezort obrany vo vyhlásení spresnil, že presun techniky je súčasťou vopred naplánovaného odovzdania nadbytočnej techniky. Ukrajinské médiá dnes ráno s odvolaním sa na zdroje v Ivano-Frankivsku informovali, že vedenie krajiny pripravuje armádne jednotky na vyhlásenie výnimočného stavu. Informovala o tom agentúra UNIAN.
Protesty na UkrajineFOTO TASR/APDôstojníkov z Ivanofrankivskej oblasti už údajne presunuli ku Kyjevu. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrej Kľujev pritom ešte začiatkom týždňa takúto možnosť vylúčil a premiér Mykola Azarov v noci nadnes podľa agentúry RIA Novosti deklaroval, že bezpečnostné zložky majú situáciu v Kyjeve pod "absolútnou" kontrolou.
Podľa údajov z rezortu vnútra lekársku pomoc muselo vyhľadať vyše 250 policajtov, z nich 104 museli hospitalizovať. Najčastejšími zraneniami sú úrazy hlavy, otrasy mozgu, zlomeniny, popáleniny, bodné rany a otrava neznámymi látkami.
Násilné protesty trvajú už od novembra
Napätá situácia a násilnosti v centre Kyjeva pretrvávajú od 19. januára, keď sa tam uskutočnil veľký protivládny míting, ktorého účastníci odsúdili prijatie série kontroverzných zákonov obmedzujúcich slobody občanov a ich právo na protestné akcie. Časť demonštrantov sa vtedy vydala do vládnej štvrte, kde narazila na odpor zásahových jednotiek. Potýčky v centre Kyjeva si odvtedy vyžiadali už desiatky zranených. Opoziční poslanci informovali o najmenej šiestich prípadoch, keď demonštranti prišli o zrak.
Gorbačov napísal otvorený list Putinovi a Obamovi
Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov vyzval dnes prezidentov Ruska a Spojených štátov, aby sa zapojili do snáh o riešenie súčasnej vyhrotenej situácie na Ukrajine. Gorbačov v otvorenom liste Vladimirovi Putinovi a Barackovi Obamovi varoval, že násilné protesty môžu na Ukrajine vyústiť do "katastrofy".
"Žiadam vás, aby ste využili príležitosť a podnikli rozhodný krok, ktorý by pomohol Ukrajine vrátiť sa na cestu nenásilného vývoja. Naozaj sa na vás spolieham," píše sa v liste pre Putina a Obamu, ktorý Gorbačov zverejnil na internetovej stránke svojej nadácie.
Podľa Gorbačova je nevyhnutné, aby si predstavitelia znesvárených ukrajinských politických táborov sadli za rokovací stôl. Hroziacej katastrofe na Ukrajine sa bude dať podľa jeho slov zamedziť len v prípade, ak sa do snáh o upokojenie situácie zapoja aj najvyšší predstavitelia Ruska a USA, respektíve nimi osobne poverení vyjednávači.
Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski vyslovil obavy, že ak sa ukrajinskej vláde a opozícii nepodarí nadviazať efektívny dialóg, situácia sa v krajine sa im obom môže vymknúť spod kontroly a môže mať mimoriadne tragické následky nielen pre Ukrajincov, ale aj pre EÚ.
V rozhovore pre poľskú televíziu TVN24 Biznes i Swiat Kwasniewski uviedol, že "nám hrozí veľká tragédia", a upozornil, že diplomati západných krajín musia vývoj na Ukrajine sledovať veľmi dôsledne a starostlivo. Varoval, že "sa môžeme ocitnúť v takej špirále udalostí, ktorú sa nepodarí zastaviť". Upozornil tiež, že konflikt na Ukrajine nemá dve, ale tri strany, keďže v hre je aj občianska spoločnosť, pre ktorej časť "opoziční politici nie sú obľúbenými partnermi".
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zasa vyjadril presvedčenie, že Ukrajine sa podarí nájsť východisko zo súčasnej situácie. Súčasne tlmočil znepokojenie ruského vedenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny zo zahraničia.
Vplyv zahraničia na vývoj udalostí na Ukrajine pripustil aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý súčasne vyjadril nádej, že súčasná kríza sa nepremietne do činnosti a vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, ktorému Ukrajina tento rok predsedá.
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré minulý týždeň prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident Viktor Janukovyč. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín.
Hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča
Aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor varovali dnes pred vstupom do otvorenej partizánskej vojny proti vláde prezidenta Viktora Janukovyča, ak voči nim neprestanú polícia a špeciálne jednotky používať silu.
Predstavitelia vlády, ale i umiernenejší podporovatelia opozície obviňujú práve Pravý sektor z radikalizácie protestného hnutia, ktorého hlavným spúšťačom bol nesúhlas so zastavením približovania sa Ukrajiny k EÚ.
"Domnievam sa, že ak na nás neprestanú útočiť a budú naďalej uskutočňovať krvavé zákroky, dôjde k masakre. Na Ukrajine sa začne partizánska vojna," povedal pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa koordinátor Pravého sektora Andrej Tarasenko s tým, že hlavným cieľom hnutia je zosadiť vládu prezidenta Janukovyča a vytvoriť na Ukrajine národný štát.
Ukrajinskí demonštranti sa zohrievajú za barikádou počas zrážok s políciou.FOTO TASR/APSkupina dala Janukovyčovi v stredu 24-hodinové ultimátum na odstúpenie a bezpečné opustenie krajiny spolu so svojou rodinou. Na rozdiel od hlavných opozičných strán Pravý sektor ostro odmieta rokovania s úradujúcou vládou. Skupina sa organizuje prostredníctvom najrozšírenejšej sociálnej siete VKontakte, na ktorej vyzýva svojich sympatizantov na boj proti vláde a poskytnutie finančnej pomoci na vedenie pouličného boja.
Ukrajinskí opoziční lídri pripisujú vinu za smrť najmenej dvoch demonštrantov pri stredajších zrážkach polície s protestujúcimi na kyjevskej Hruševského ulici prezidentovi Janukovyčovi a ministrovi vnútra Vitalijovi Zacharčekovi.
Premiér Mykola Azarov a ukrajinské ministerstvo vnútra zase upozornilo, že práve radikálna organizácia Pravý sektor sa na Hruševského ulici, kde sa už niekoľko dní odohrávajú najprudšie potýčky, snaží vyprovokovať zrážky s bezpečnostnými silami, a je zodpovedná za smrť protestujúcich, pretože ako prvá použila strelné zbrane. Azarov označil pravicových radikálov za "teroristov" a "kriminálnikov", napísala Slobodná Európa.
Sociologička sa obáva partizánskej vojny na západe a v strednej časti Ukrajiny
Ak ukrajinské vedenie použije proti protivládnym demonštrantom tvrdú silu, rozsah hnutia odporu sa zväčší, upozornila dnes v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky ukrajinská sociologička a riaditeľka nadácie Demokratické iniciatívy Irina Bekeškinová. Informovala o tom agentúra UNIAN.
"Ak Euromajdan rozoženú silou, krvavo..., začne sa partizánska vojna," varovala a dodala, že ak aj nie na celom území Ukrajiny, tak v jej západnej a strednej časti určite.
Bekeškinová súčasne poprela tvrdenie ukrajinského premiéra Mykolu Azarova, že protestné demonštrácie na Námestí nezávislosti, ktoré Kyjevčania volajú Majdan, reprezentujú názory a postoje troch oblastí Ukrajiny.
"Nie je to tak, je tam zastúpená celá Ukrajina, aj keď najviac ľudí je zo Západu a centra," poznamenala. Spresnila súčasne, že na tzv. antimajdane, kde sa schádzajú sympatizanti súčasnej vlády, je ľudí zo spomínaných dvoch oblasti veľmi málo.
Sociologička ďalej uviedla, že na Ukrajine je možné presadiť autoritársky režim "len pomocou krvavej diktatúry, a aj to nie všade".
Vyslovila podozrenie, že "tento scenár stupňovania agresivity, eskalácie násilia, sa nepíše na Ukrajine", pretože taký vývoj udalostí nikto, vrátane prezidenta Viktora Janukovyča, nepotrebuje. Bekeškinová sa domnieva, že "v Janukovyčovom okolí sa teraz presadila skupinka, ktorá Ukrajinu vedie ku katastrofe".
