Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 15. apríl 2025Meniny má Fedor
< sekcia Zahraničie

Najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu má 75 rokov

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana.

Tel Aviv/Bratislava 21. októbra (TASR) - Je prvým izraelským premiérom, ktorý sa narodil po vytvorení židovského štátu, patrí medzi najpravicovejších a najkontroverznejších lídrov v histórii Izraela a v roku 1996 sa stal najmladším z dovtedajších predsedov vlády. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bude mať v pondelok 21. októbra 75 rokov.

Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov.

V roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.

Po vojenskej službe študoval v USA architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone. Na MIT získal tiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.

Po vypuknutí Jomkipurskej vojny sa začiatkom októbra 1973 vrátil do Izraela a bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.

Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti založil Benjamin Netanjahu na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu.

Od roku 1982 pôsobil dva roky na veľvyslanectve Izraela v Spojených štátoch. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.

Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu (Knesetu) za konzervatívnu stranu Likud. Vo vláde premiéra Jicchaka Šamira bol námestníkom ministra zahraničných vecí. V roku 1993 prevzal od Šamira funkciu predsedu strany Likud, ktorú zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.

Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal 46-ročný Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.

V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií.

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať vládnu koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Kabinet vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom.

Po predčasných parlamentných voľbách v apríli 2019 schválil Kneset koncom mája svoje rozpustenie. Stalo sa tak potom, keď sa Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa konalo päť parlamentných volieb. Dvanásťročné vládnutie Benjamina Netanjahua sa skončilo 13. júna 2021, keď poslanci parlamentu vyjadrili dôveru kabinetu Naftaliho Bennetta.

Na čelo vlády sa najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezývaný Bibi, postavil opäť 29. decembra 2022 po predčasných, novembrových parlamentných voľbách. Spolu so svojimi spojencami vytvoril najpravicovejšiu vládu v dejinách krajiny.

Od 7. októbra 2023, po rozsiahlom útoku militantného hnutia Hamas na Izrael, čelí Netanjahu a jeho kabinet najväčšej výzve. Izraelská vláda vyhlásila výnimočný stav a začala sa vojna s islamistickým hnutím Hamas a proiránskym libanonským ozbrojeným hnutím Hizballáh. Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu prišlo v Pásme Gazy o život takmer 42.000 ľudí.

S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.

Poslanci naďalej diskutujú o novele zákona o mimovládkach

Koaliční poslanci odkázali opozícii, že vďaka novele bude lepšia informovanosť o vynakladaní verejných zdrojov. Pripomenuli, že niektoré mimovládky zasahujú do politického diania a sú platené účelovo.

- Futbalisti Spartaka Trnava postúpili do finále Slovenského pohára - Slovnaft Cupu. V odvetnom semifinálovom zápase triumfovali na domácom ihrisku nad Slovanom Bratislava 4:2 po rozstrele z 11 m, zápas sa v riadnom hracom čase skončil 2:1.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok večer aj naďalej diskutujú o novele zákona o neziskových organizáciách. Rokovať o návrhu začali o 14.00 h a rozprava pokračuje aj po 20.00 h.

- Hokejisti HK Nitra zabojujú o majstrovský titul v Tipos extralige aj v ročníku 2024/25. Corgoni rozhodli o svojom postupe do finále play off v utorňajšom rozhodujúcom siedmom stretnutí série, v ktorom zvíťazili nad Žilinou 7:4 a v sérii triumfovali 4:3 na zápasy.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa ohradil voči slovám vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej, ktorá vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Moskvy pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva.

- Vládna koalícia zvažuje podľa opozičných poslancov zníženie rodinných prídavkov zo 60 na 30 eur.

- Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) očakáva, že v priebehu tohto mesiaca sa rozhodne o finálnej lokalite novej národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Podotkol, že sú vo finálnej fáze.

- Generálny tajomník NATO Mark Rutte pricestoval v utorok na vopred neohlásenú návštevu ukrajinského mesta Odesa, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Súdna rada SR zvolila na svojom utorkovom zasadnutí za nového predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR predsedu jeho trestnoprávneho kolégiá Františka Moznera.

- Ukrajinská vláda v utorok schválila návrh na odvolanie Volodymyra Arťucha z funkcie gubernátora Sumskej oblasti, ktorú zastával od apríla 2023.

- Prezident SR Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V rámci nej samosprávy dostanú v máji preddavok z podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v celkovej sume 150 miliónov eur.

- Polícia v priebehu minulého týždňa zaznamenala po celom Slovensku 4514 vodičov, ktorí prekročili maximálnu dovolenú rýchlosť. Realizovala akciu s názvom Speed.

- Zo siedmeho poschodia obytného domu na bratislavskej Stavbárskej ulici vypadol v utorok poobede sedemročný chlapec. Zraneniam na mieste podľahol.

- Rozpočet Fondu na podporu športu (FnPŠ) sa zvýši zo súčasných 20 na 60 miliónov eur ročne. Rozšíri sa aj predmet jeho činnosti či počet členov dozornej rady.

- Transakčná daň spôsobuje v zdravotníctve vážne komplikácie. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD).

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) odcestuje v stredu (16. 4.) na oficiálnu návštevu Chorvátska. Stretne sa s predsedom vlády Chorvátska Andrejom Plenkovičom, prezidentom Zoranom Milanovičom či s predsedom parlamentu Gordanom Jandrokovičom.

- Vo veku 83 rokov zomrel v pondelok (14. 4.) významný vedec, pedagóg, archeológ, historik a organizátor vedy Alexander Ruttkay. Informoval o tom Archeologický ústav (AÚ) Slovenskej akadémie vied.

- Zamestnanci nebudú mať možnosť požiadať o štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli uznesenie k tretiemu výročiu vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine z dielne opozičného PS.

- Vláda plánuje v treťom balíku konsolidačných opatrení siahnuť na prídavky na deti. Upozornili na to opoziční poslanci Veronika Remišová a Július Jakab (obaja Slovensko, KÚ, Za ľudí). Podľa nich Ministerstvo financií zvažuje zníženie prídavku zo 60 na 30 eur.

- Nadbytok regulácií v EÚ a ťažkopádnosť jej reakcií dnes neohrozujú len hospodársky rast členských krajín, ale aj bezpečnosť Európy.