Brusel 6. júna (TASR) — Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) zvažujú nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 70 miliárd eur, ktorý by mohol byť predstavený na jej júlovom summite v Ankare. TASR o tom informuje s odvolaním sa na server Politico, ktorému to v piatok potvrdili štyri diplomatické zdroje z prostredia NATO.

Návrh, ktorý v máji predložilo Nemecko, by zahŕňal nový mechanizmus na zvýšenie transparentnosti financovania. Viaceré štáty totiž upozorňujú, že neúmerne znášajú náklady na podporu Kyjeva. „Kľúčové je dosiahnuť pevný záväzok pokračovať v podpore Ukrajiny udržateľným a spravodlivejším spôsobom,“ uviedol pre Politico ďalší diplomatický zdroj.

Diskusie prebiehajú v čase, keď spojenci hľadajú spôsoby, ako posilniť podporu Ukrajiny viac než štyri roky od začiatku invázie ruských síl. Podľa viacerých analytikov Kyjev v posledných mesiacoch preberá na fronte iniciatívu.

Spojené štáty po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu postupne zastavili takmer všetku novú vojenskú pomoc Ukrajine a zbrane Kyjevu predávajú len v prípadoch, keď nákup financujú európski spojenci.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval európske štáty na dodanie ďalších systémov protiraketovej obrany Patriot, ktoré sú podľa neho nevyhnutné na likvidáciu ruských balistických rakiet. Dodávky podľa neho brzdí nedostatok rakiet spôsobený vojnou s Iránom.

Podľa správy, ktorú vo štvrtok zverejnil nemecký Kielsky inštitút pre globálnu ekonomiku (IfW), európske krajiny vyčlenili od januára do apríla na pomoc Ukrajine približne dve miliardy eur mesačne, čo je mierny pokles oproti 2,4 miliardám eur v rovnakom období minulého roka. Americkú vojenskú pomoc inštitút nezaznamenal.

Podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém summitu lídrov NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla. Predstaviteľ Aliancie pre Politico uviedol, že „prebiehajú diskusie o tom, ako budeme pokračovať v silnej podpore Ukrajiny zo strany NATO a ako spravodlivejšie rozdeliť bremeno“.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aľona Hetmančuková zdôraznila, že každý nový záväzok by sa mal sústrediť na priority Kyjeva: protivzdušnú obranu, investície do výroby dronov a rakiet a muníciu s dlhým dosahom.

Po tom, čo spojenci v máji odmietli návrh generálneho tajomníka Marka Rutteho vyčleniť pre Ukrajinu 0,25 percenta svojho HDP, sa teraz zaoberajú nemeckou iniciatívou. Diskusie sú však podľa diplomatov stále v počiatočnej fáze. Príležitosť na posun môže priniesť júnové stretnutie ministrov obrany krajín NATO.

Z plánovaného 70-miliardového balíka by 30 miliárd eur pochádzalo z už schváleného dvojročného úveru EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Zvyšných 40 miliárd by tvorili bilaterálne záväzky členských štátov.

Existujú však obavy, že niektoré krajiny budú považovať úver EÚ za náhradu vlastnej pomoci. „Je dôležité, aby najmä európske krajiny nevnímali túto pôžičku ako náhradu bilaterálnej podpory. Bilaterálna podpora je nevyhnutná,“ povedala koncom mája švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová.