Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Navrhované zmeny sa týkajú článkov „O občianstve“ a „O obrane“.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Moskva 15. apríla (TASR) — Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, schválila v utorok v prvom čítaní návrh zákona o „extrateritoriálnom“ použití ruských ozbrojených síl na ochranu ruských občanov zatknutých v zahraničí. TASR o tom informuje na základe správ agentúr TASS a RIA Novosti a nezávislého webu Meduza.
Navrhované zmeny sa týkajú článkov „O občianstve“ a „O obrane“. Ide o prípady, keď súd koná v mene iného štátu bez účasti Ruska a takýto súd nemá žiadnu právomoc založenú na medzinárodnej zmluve s Ruskom ani na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN.
Predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe argumentujú potrebou reagovať na „nepriateľské kroky cudzích štátov“, ktoré podľa nich vykonávajú politicky motivované zatýkanie ruských občanov. Ozbrojené sily by mohli byť použité na zabezpečenie evakuácie alebo oslobodenie osôb, ktoré sú podľa Moskvy zadržiavané v rozpore s medzinárodným právom.
Vláda návrh predložila Štátnej dume 19. marca. Rozhodnutie o možnom použití ozbrojených síl mimo územia Ruska prijme prezident.
Ako podľa spravodajského servera Meduza poznamenáva nezávislý informačný projekt Faridaily, ktorý vedie známa ruská investigatívna novinárka Farida Rustamovová, účel tohto zákona, nie je úplne jasný, keďže prezident Vladimir Putin už má právo „prijať opatrenia“ na ochranu občanov v prípade rozhodnutí zahraničných alebo medzinárodných orgánov, ktoré sú v rozpore so záujmami Ruska.
Právnici, ktorých oslovil denník Kommersant, naznačili, že nové nariadenie by mohlo byť „legislatívnym rámcom“ pre sprevádzanie alebo ochranu plavidiel tzv. tieňovej flotily zaradených na rôzne sankčné zoznamy.
Kritici a zahraniční pozorovatelia upozorňujú, že vágnu formuláciu o „nezákonnom zadržiavaní“ by Rusko mohlo využiť ako zámienku na vojenské operácie v tretích krajinách s cieľom ochrany svojich občanov. Ako príkladom Faridaily uvádza detskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú, na ktorú vydal zatykač Medzinárodný trestný súd.
Predtým, ako zákon nadobudne účinnosť, musí prejsť ďalšími dvoma čítaniami v Štátnej dume, následne ho musí schváliť horná komora parlamentu, Rada federácie, a nakoniec podpísať prezident Putin.
Navrhované zmeny sa týkajú článkov „O občianstve“ a „O obrane“. Ide o prípady, keď súd koná v mene iného štátu bez účasti Ruska a takýto súd nemá žiadnu právomoc založenú na medzinárodnej zmluve s Ruskom ani na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN.
Predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe argumentujú potrebou reagovať na „nepriateľské kroky cudzích štátov“, ktoré podľa nich vykonávajú politicky motivované zatýkanie ruských občanov. Ozbrojené sily by mohli byť použité na zabezpečenie evakuácie alebo oslobodenie osôb, ktoré sú podľa Moskvy zadržiavané v rozpore s medzinárodným právom.
Vláda návrh predložila Štátnej dume 19. marca. Rozhodnutie o možnom použití ozbrojených síl mimo územia Ruska prijme prezident.
Ako podľa spravodajského servera Meduza poznamenáva nezávislý informačný projekt Faridaily, ktorý vedie známa ruská investigatívna novinárka Farida Rustamovová, účel tohto zákona, nie je úplne jasný, keďže prezident Vladimir Putin už má právo „prijať opatrenia“ na ochranu občanov v prípade rozhodnutí zahraničných alebo medzinárodných orgánov, ktoré sú v rozpore so záujmami Ruska.
Právnici, ktorých oslovil denník Kommersant, naznačili, že nové nariadenie by mohlo byť „legislatívnym rámcom“ pre sprevádzanie alebo ochranu plavidiel tzv. tieňovej flotily zaradených na rôzne sankčné zoznamy.
Kritici a zahraniční pozorovatelia upozorňujú, že vágnu formuláciu o „nezákonnom zadržiavaní“ by Rusko mohlo využiť ako zámienku na vojenské operácie v tretích krajinách s cieľom ochrany svojich občanov. Ako príkladom Faridaily uvádza detskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú, na ktorú vydal zatykač Medzinárodný trestný súd.
Predtým, ako zákon nadobudne účinnosť, musí prejsť ďalšími dvoma čítaniami v Štátnej dume, následne ho musí schváliť horná komora parlamentu, Rada federácie, a nakoniec podpísať prezident Putin.
