Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pri príležitosti Dňa národného smútku prednesie v Bundestagu prejav aj rakúsky prezident Alexander Van der Bellen.
Autor TASR
Berlín 15. novembra (TASR) – Spoločnosť musí brániť demokraciu ako protilátku proti tyranii, lebo inak zanikne, vyhlásila v nedeľu predsedníčka nemeckého spolkového snemu (dolnej komory parlamentu – Bundestag) Julia Klöcknerová. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.
„Demokracia nie je dedičstvom,“ povedala Klöcknerová pri príležitosti Dňa národného smútku (Volkstrauertag), ktorý pripomína milióny ľudí zahynuvších v oboch svetových vojnách, ako aj obete nacistickej perzekúcie. Sviatok sa koná dve nedele pred prvým dňom adventu. V dnešnej podobe bol prvýkrát slávený v roku 1952.
„Demokracia zanikne, ak nebudeme naďalej dodržiavať jej sľub týkajúci sa základných práv a slobôd. Demokracia neznamená len to, že máme povolenie niečo robiť. Začína sa tam, kde cítime svoje vlastné záväzky,“ zdôraznila Klöcknerová.
Podľa jej slov to platí o to viac v čase, keď sa vojna v Európe opäť stáva realitou. „Ľudia na Ukrajine každý deň riskujú svoje životy práve pre tento sľub. Hroby z minulosti i súčasnosti nás zaväzujú, aby sme prevzali zodpovednosť, ktorá presahuje samotnú spomienku, a konali rozhodne,“ dodala.
Pri príležitosti Dňa národného smútku prednesie v Bundestagu prejav aj rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. V Európe zahynulo približne 250.000 rakúskych príslušníkov nemeckej armády. Mnoho Rakúšanov, ktorí boli po tzv. anšluse (anexii Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938) nútení prijať nemecké občianstvo, je pochovaných na nemeckých vojenských cintorínoch.
Volkstrauertag bol pôvodne zavedený na pamiatku obetí prvej svetovej vojny. Prvá oficiálna spomienková slávnosť sa konala v roku 1922 v bývalom Ríšskom sneme (Reichstag) v Berlíne za Weimarskej republiky. Nacistický režim ho v roku 1934 zamenil za Deň pamiatky hrdinov (Heldengedenktag), ktorý sa vzťahoval iba na padlých nemeckých vojakov v prvej svetovej vojne. Heldengedenktag sa posledný raz oslavoval v marci 1945.
V roku 1952 bol Volkstrauertag opäť zavedený v bývalej Nemeckej spolkovej republike (NSR), pričom sa od tej doby zameriava aj na civilné vojnové obete.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vlani nariadil rozšírenie týchto spomienkových osláv. Teraz sú doň zahrnuté i osoby, ktoré boli prenasledované počas národného socializmu. Okrem toho sa pripomínajú aj policajti, ktorí prišli o život pri výkone služby, spresňuje DPA.
„Demokracia nie je dedičstvom,“ povedala Klöcknerová pri príležitosti Dňa národného smútku (Volkstrauertag), ktorý pripomína milióny ľudí zahynuvších v oboch svetových vojnách, ako aj obete nacistickej perzekúcie. Sviatok sa koná dve nedele pred prvým dňom adventu. V dnešnej podobe bol prvýkrát slávený v roku 1952.
„Demokracia zanikne, ak nebudeme naďalej dodržiavať jej sľub týkajúci sa základných práv a slobôd. Demokracia neznamená len to, že máme povolenie niečo robiť. Začína sa tam, kde cítime svoje vlastné záväzky,“ zdôraznila Klöcknerová.
Podľa jej slov to platí o to viac v čase, keď sa vojna v Európe opäť stáva realitou. „Ľudia na Ukrajine každý deň riskujú svoje životy práve pre tento sľub. Hroby z minulosti i súčasnosti nás zaväzujú, aby sme prevzali zodpovednosť, ktorá presahuje samotnú spomienku, a konali rozhodne,“ dodala.
Pri príležitosti Dňa národného smútku prednesie v Bundestagu prejav aj rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. V Európe zahynulo približne 250.000 rakúskych príslušníkov nemeckej armády. Mnoho Rakúšanov, ktorí boli po tzv. anšluse (anexii Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938) nútení prijať nemecké občianstvo, je pochovaných na nemeckých vojenských cintorínoch.
Volkstrauertag bol pôvodne zavedený na pamiatku obetí prvej svetovej vojny. Prvá oficiálna spomienková slávnosť sa konala v roku 1922 v bývalom Ríšskom sneme (Reichstag) v Berlíne za Weimarskej republiky. Nacistický režim ho v roku 1934 zamenil za Deň pamiatky hrdinov (Heldengedenktag), ktorý sa vzťahoval iba na padlých nemeckých vojakov v prvej svetovej vojne. Heldengedenktag sa posledný raz oslavoval v marci 1945.
V roku 1952 bol Volkstrauertag opäť zavedený v bývalej Nemeckej spolkovej republike (NSR), pričom sa od tej doby zameriava aj na civilné vojnové obete.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vlani nariadil rozšírenie týchto spomienkových osláv. Teraz sú doň zahrnuté i osoby, ktoré boli prenasledované počas národného socializmu. Okrem toho sa pripomínajú aj policajti, ktorí prišli o život pri výkone služby, spresňuje DPA.
