Quantcast
< sekcia Zahraničie

Nemecké múzeum klobás vyvolalo rozpaky svojim novým sídlom

Na archívnej snímke z 21. augusta 2013 tri umelé klobásy v Nemeckom múzeu klobás. Nemecké múzeum klobás vyvolalo vo štvrtok 31. januára 2019 rozruch svojim kontroverzným oznámením, že sa plánuje presťahovať na miesto, kde počas druhej svetovej vojny sídlil tábor nútených prác. Foto: TASR/AP

Prevádzkovatelia múzea sa chcú presídliť na predmestie mesta Mühlhausen v spolkovej krajine Durínsko, ktoré bolo v minulosti pobočkou omnoho väčšieho nacistického koncentračného tábora Buchenwald.

Berlín 1. februára (TASR) - Nemecké múzeum klobás vyvolalo vo štvrtok rozruch svojim kontroverzným oznámením, že sa plánuje presťahovať na miesto, kde počas druhej svetovej vojny sídlil tábor nútených prác. Informovala o tom agentúra AP.

Prevádzkovatelia zmieneného múzea sa chcú presídliť na predmestie mesta Mühlhausen v nemeckej spolkovej krajine Durínsko, ktoré bolo v minulosti akousi pobočkou omnoho väčšieho nacistického koncentračného tábora Buchenwald.

"Umiestnenie na území bývalých kasární pre židov, čo vykonávali nútenú prácu, je neprípustné," povedal agentúre DPA Reinhard Schramm, hlavný predstaviteľ židovskej komunity v Durínsku.

V tábore s krycím názvom Martha II bolo počas vojny uväznených asi 700 židovských žien, ktoré boli nútené pracovať v miestnej továrni na výrobu zbraní.

Múzeum prevádzkuje asociácia Priateľov durínskej klobásy (Thüringer Bratwurst), ktorá uviedla, že s históriou tohto miesta nebola oboznámená. Inštitúcia momentálne sídli v malej durínskej obci, pričom ponuku na presídlenie jej dal súkromný investor, ktorý ju v roku 2008 odkúpil od nemeckej vlády.

Katharina König-Preussová, poslankyňa durínskeho parlamentu za stranu Ľavica, uviedla, že zmienená oblasť pri Mühlhausene by mala namiesto toho slúžiť ako pripomienka histórie i súčasných prejavov antisemitizmu. "Myslím, že je to dobré múzeum, zábavné aj relevantné, nie však prosím na tomto mieste," uviedla pre DPA.

Koncentračný tábor Buchenwald vznikol ešte v roku 1937. Ocitlo sa v ňom približne 250.000 ľudí z 36 krajín. Na následky hladu, podchladenia, vyčerpania z nútených prác a lekárskych experimentov zomrelo okolo 56.000 osôb, z nich asi 11.000 židov. Oslobodili ho 11. apríla 1945 príslušníci ozbrojených síl USA.