Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2023, uviedla, že jej raketa je dlhá niekoľko metrov a váži viac ako tonu.
Autor TASR
Mníchov 10. februára (TASR) — Nemecko-britský startup Hypersonica uskutočnil 3. februára na kozmodróme Andöya v Nórsku úspešnú skúšku prvej európskej nadzvukovej rakety. Prototyp HS1, ktorý neniesol bojovú hlavicu, dosiahol rýchlosť Mach 6 (viac ako 7400 kilometrov za hodinu) a preletel vzdialenosť 300 kilometrov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na utorňajšiu správu agentúry DPA.
Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2023, uviedla, že jej raketa je dlhá niekoľko metrov a váži viac ako tonu. Ďalšie technické podrobnosti nezverejnila.
Hypersonica má sídlo v Mníchove a dcérsku spoločnosť v Londýne. Testovanú nadzvukovú raketu chce začať masovo vyrábať do roku 2029.
Hypersonické strely, ktoré je ťažké zachytiť pre ich vysokú rýchlosť, vlastní alebo vyvíja len veľmi málo krajín - vrátane Číny, Ruska a USA. Rusko ich použilo aj vo vojne na Ukrajine. Vojenskí a obranní experti už roky diskutujú o tom, či a do akej miery môžu zmeniť existujúcu vojenskú rovnováhu medzi USA a Európou na jednej strane a Čínou a Ruskom na strane druhej.
Táto technológia nie je nová - jej korene siahajú do 30. rokov 20. storočia. Moderné hypersonické strely sú však navrhnuté tak, aby boli ovládateľné.
„Motor nie je až taký problém; technická výzva spočíva v lietaní nadzvukovou rýchlosťou a súčasne veľmi presnom manévrovaní. Pri takýchto vysokých rýchlostiach sa vytvára veľké množstvo tepla,“ povedal DPA fyzik Philipp Kerth, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Hypersonica. Cieľom testovacieho letu bolo zhromaždiť čo najviac údajov. „Sme prvou spoločnosťou v Európe, ktorá urobila súkromne financovaný hypersonický testovací let,“ konštatoval.
Kerth založil firmu spolu s leteckým inžinierom Marcom Ewenzom; obaja získali doktoráty z hypersonickej technológie na Oxfordskej univerzite. Americký miliardár Elon Musk a jeho spoločnosť SpaceX podľa Kertha ukázali, že čas vývoja rakiet sa dá skrátiť o 80 až 90 percent.
„Teraz to aplikujeme na hypersonickú technológiu. Pre nás je obrovským úspechom, že sme dosiahli fázu testovania prvého prototypu v takom krátkom čase,“ povedal Kerth, podľa ktorého stačilo Hypersonice deväť mesiacov od návrhu až po skúšobný let.
Spoločnosť, ktorá bola založená v roku 2023, uviedla, že jej raketa je dlhá niekoľko metrov a váži viac ako tonu. Ďalšie technické podrobnosti nezverejnila.
Hypersonica má sídlo v Mníchove a dcérsku spoločnosť v Londýne. Testovanú nadzvukovú raketu chce začať masovo vyrábať do roku 2029.
Hypersonické strely, ktoré je ťažké zachytiť pre ich vysokú rýchlosť, vlastní alebo vyvíja len veľmi málo krajín - vrátane Číny, Ruska a USA. Rusko ich použilo aj vo vojne na Ukrajine. Vojenskí a obranní experti už roky diskutujú o tom, či a do akej miery môžu zmeniť existujúcu vojenskú rovnováhu medzi USA a Európou na jednej strane a Čínou a Ruskom na strane druhej.
Táto technológia nie je nová - jej korene siahajú do 30. rokov 20. storočia. Moderné hypersonické strely sú však navrhnuté tak, aby boli ovládateľné.
„Motor nie je až taký problém; technická výzva spočíva v lietaní nadzvukovou rýchlosťou a súčasne veľmi presnom manévrovaní. Pri takýchto vysokých rýchlostiach sa vytvára veľké množstvo tepla,“ povedal DPA fyzik Philipp Kerth, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Hypersonica. Cieľom testovacieho letu bolo zhromaždiť čo najviac údajov. „Sme prvou spoločnosťou v Európe, ktorá urobila súkromne financovaný hypersonický testovací let,“ konštatoval.
Kerth založil firmu spolu s leteckým inžinierom Marcom Ewenzom; obaja získali doktoráty z hypersonickej technológie na Oxfordskej univerzite. Americký miliardár Elon Musk a jeho spoločnosť SpaceX podľa Kertha ukázali, že čas vývoja rakiet sa dá skrátiť o 80 až 90 percent.
„Teraz to aplikujeme na hypersonickú technológiu. Pre nás je obrovským úspechom, že sme dosiahli fázu testovania prvého prototypu v takom krátkom čase,“ povedal Kerth, podľa ktorého stačilo Hypersonice deväť mesiacov od návrhu až po skúšobný let.
