Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Zahraničie

Grassov archív bude spravovať Univerzita v Göttingene

Na archívnej snímke Günter Grass. Foto: TASR/AP

Súčasťou archívu sú aj reklamné materiály pre autorove práce, knihy či fotografie. Je to všetko, čo kedy Grass urobil, konštatoval podľa tlačovej agentúry, DPA vydavateľ Gerhard Steidl.

Göttingen 24. septembra (TASR) - Rukopisy, kresby, návrhy obálok a korešpondencia nemeckého laureáta Nobelovej ceny za literatúru Güntera Grassa tvoria obrovský spisovateľov archív, ktorého majiteľom sa po vydavateľstve Steidl stala v pondelok Univerzita v Göttingene.

Súčasťou archívu sú však aj reklamné materiály pre autorove práce, knihy či fotografie. Je to všetko, čo kedy Grass urobil, konštatoval podľa tlačovej agentúry, DPA vydavateľ Gerhard Steidl.

Literárny vedec Heinrich Detering uviedol, že nová univerzitná nadácia, ktorá prevzala archív uschovaný doteraz v kontajneroch s kapacitou po 60 kubických metroch, preskúma a zoradí zachované materiály v priebehu dvoch rokov. Následne by sa archív mal dostať k vedeckým pracovníkom.

Časť archívu umiestnili v chránenom objekte v centre Göttingenu, zvyšok potom v Dolnosaskej štátnej a Univerzitnej knižnici v rovnakom meste.

Rodák z niekdajšieho Danzigu, súčasného poľského prístavného mesta Gdansk, všestranný umelec, spisovateľ a dramatik, ale aj príležitostný výtvarník a fotograf Günter Grass (1927-2015), sa preslávil neskôr úspešne sfilmovaným románom Plechový bubienok (1959), ktorý tvorí s dielami Mačka a myš (1961) a Psie roky (1963) autorovu tzv. gdanskú trilógiu.

Muž, ktorého diela boli a opäť sú dostupné na slovenskom knižnom trhu i vďaka prekladom do slovenského a českého jazyka, pomáhal po vstupe vojsk piatich krajín niekdajšej Varšavskej zmluvy do bývalého Československa a v následnom období tzv. normalizácie československým disidentom.

Morálnu autoritu spoločensky angažovaného ľavicového intelektuála a známeho kritika vojenských intervencií Západu naštrbilo v roku 2006 priznanie, že ako 17-ročný krátko slúžil v niekdajších nacistických silách SS.