Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. jún 2024Meniny má Adolf
< sekcia Zahraničie

Rezort spravodlivosti v Berlíne bol po vojne plný bývalých nacistov

Na archívnej snímke z 29. septembra 1933 je súdna sieň v Lipsku, v ktorej prebiehal súdny proces s Marinusom Van der Lubbeom a štyrmi komunistami, ktorí sa pokúšali podpáliť budovu parlamentu. Na ministerstve spravodlivosti v Berlíne pracovalo krátko po vzniku Nemeckej spolkovej republiky po druhej svetovej vojne mnoho nacistických právnikov. Až 53 percent z celkove 170 vedúcich oddelení, odborov a referátov do roku 1973 tu tvorili niekdajší príslušníci nacistickej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).Vyplýva to zo záverečnej správy komisie nezávislých expertov, ktorú v pondelok prezentoval v Berlíne súčasný šéf rezortu spolkového rezortu spravodlivosti Heiko Maas a o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA. Foto: TASR AP

V rokoch 1949-1973 priemerný podiel bývalých členov NSDAP v tomto rezorte výrazne prevyšoval 50 percent, avšak v niektorých oddeleniach ministerstva bol dokonca vyšší ako 70 percent.

Berlín 11. októbra (TASR) - Na ministerstve spravodlivosti v Berlíne pracovalo krátko po vzniku Nemeckej spolkovej republiky po druhej svetovej vojne mnoho nacistických právnikov. Až 53 percent z celkove 170 vedúcich oddelení, odborov a referátov do roku 1973 tu tvorili niekdajší príslušníci nacistickej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).

Vyplýva to zo záverečnej správy komisie nezávislých expertov, ktorú v pondelok prezentoval v Berlíne súčasný šéf rezortu spolkového rezortu spravodlivosti Heiko Maas a o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA.

Podľa tohto dokumentu patrila pätina spomínaných vedúcich pracovníkov rezortu v inkriminovanom čase medzi bývalých príslušníkov organizácie Sturmabteilung (SA) a 16 percent z nich pôsobilo dokonca na niekdajšom ríšskom ministerstve spravodlivosti.

V skúmanom období rokov 1949-1973 priemerný podiel bývalých členov NSDAP v tomto rezorte výrazne prevyšoval 50 percent, avšak v niektorých oddeleniach ministerstva bol dokonca vyšší ako 70 percent.

Táto kontinuita v personálnej oblasti mala podľa zverejnenej správy fatálne dôsledky, keďže sťažovala a spomaľovala začiatky demokracie. Mnohé zo zákonov boli vtedy len povrchne zbavené nacistických prvkov, čo viedlo k tomu, že v niektorých možno až do súčasnosti nájsť formulácie a idey pochádzajúce z obdobia vlády národných socialistov. Navyše dochádzalo v mladej spolkovej republike k pokračujúcej diskriminácii obetí nacizmu, napríklad homosexuálov. Rezort spravodlivosti tiež pomohol páchateľom genocídy a vojnových zločinov, keď systematicky bránil ich trestnému stíhaniu, vyplýva zo správy.

Podľa nej sa na ministerstve spravodlivosti v Berlíne dbalo aj pri výbere nových zamestnancov v 50. a 60. rokoch minulého storočia hlavne na byrokratickú efektívnosť. Ich skúsenosti z obdobia vlády národných socialistov boli zjavne hodnotené vyššie ako dôsledný, a teda protifašistický postoj v otázkach právneho štátu.

Je to o to prekvapujúcejšie, že prvým spolkovým ministrom spravodlivosti bol liberál Thomas Dehler, ktorého manželka bola židovkou, a štátnym tajomníkom bol kresťanský demokrat Walter Strauss, ktorého nacisti kvôli židovskému pôvodu vyhnali z justície.

Po presťahovaní ministerstva do nového sídla v roku 1973 bola už veľká časť jeho zamestnancov s nacistickou minulosťou na dôchodku. Avšak tiene minulosti existovali aj naďalej, ako preukázali aj diskusie o odškodnení obetí nútených prác a neprávostí nacistickej justície.