Euro 2024
Najnovšie správy
V rokoch 1949-1973 priemerný podiel bývalých členov NSDAP v tomto rezorte výrazne prevyšoval 50 percent, avšak v niektorých oddeleniach ministerstva bol dokonca vyšší ako 70 percent.
Autor TASR
Berlín 11. októbra (TASR) - Na ministerstve spravodlivosti v Berlíne pracovalo krátko po vzniku Nemeckej spolkovej republiky po druhej svetovej vojne mnoho nacistických právnikov. Až 53 percent z celkove 170 vedúcich oddelení, odborov a referátov do roku 1973 tu tvorili niekdajší príslušníci nacistickej Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).
Vyplýva to zo záverečnej správy komisie nezávislých expertov, ktorú v pondelok prezentoval v Berlíne súčasný šéf rezortu spolkového rezortu spravodlivosti Heiko Maas a o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA.
Podľa tohto dokumentu patrila pätina spomínaných vedúcich pracovníkov rezortu v inkriminovanom čase medzi bývalých príslušníkov organizácie Sturmabteilung (SA) a 16 percent z nich pôsobilo dokonca na niekdajšom ríšskom ministerstve spravodlivosti.
V skúmanom období rokov 1949-1973 priemerný podiel bývalých členov NSDAP v tomto rezorte výrazne prevyšoval 50 percent, avšak v niektorých oddeleniach ministerstva bol dokonca vyšší ako 70 percent.
Táto kontinuita v personálnej oblasti mala podľa zverejnenej správy fatálne dôsledky, keďže sťažovala a spomaľovala začiatky demokracie. Mnohé zo zákonov boli vtedy len povrchne zbavené nacistických prvkov, čo viedlo k tomu, že v niektorých možno až do súčasnosti nájsť formulácie a idey pochádzajúce z obdobia vlády národných socialistov. Navyše dochádzalo v mladej spolkovej republike k pokračujúcej diskriminácii obetí nacizmu, napríklad homosexuálov. Rezort spravodlivosti tiež pomohol páchateľom genocídy a vojnových zločinov, keď systematicky bránil ich trestnému stíhaniu, vyplýva zo správy.
Podľa nej sa na ministerstve spravodlivosti v Berlíne dbalo aj pri výbere nových zamestnancov v 50. a 60. rokoch minulého storočia hlavne na byrokratickú efektívnosť. Ich skúsenosti z obdobia vlády národných socialistov boli zjavne hodnotené vyššie ako dôsledný, a teda protifašistický postoj v otázkach právneho štátu.
Je to o to prekvapujúcejšie, že prvým spolkovým ministrom spravodlivosti bol liberál Thomas Dehler, ktorého manželka bola židovkou, a štátnym tajomníkom bol kresťanský demokrat Walter Strauss, ktorého nacisti kvôli židovskému pôvodu vyhnali z justície.
Po presťahovaní ministerstva do nového sídla v roku 1973 bola už veľká časť jeho zamestnancov s nacistickou minulosťou na dôchodku. Avšak tiene minulosti existovali aj naďalej, ako preukázali aj diskusie o odškodnení obetí nútených prác a neprávostí nacistickej justície.
Vyplýva to zo záverečnej správy komisie nezávislých expertov, ktorú v pondelok prezentoval v Berlíne súčasný šéf rezortu spolkového rezortu spravodlivosti Heiko Maas a o ktorej obsahu informovala tlačová agentúra DPA.
Podľa tohto dokumentu patrila pätina spomínaných vedúcich pracovníkov rezortu v inkriminovanom čase medzi bývalých príslušníkov organizácie Sturmabteilung (SA) a 16 percent z nich pôsobilo dokonca na niekdajšom ríšskom ministerstve spravodlivosti.
V skúmanom období rokov 1949-1973 priemerný podiel bývalých členov NSDAP v tomto rezorte výrazne prevyšoval 50 percent, avšak v niektorých oddeleniach ministerstva bol dokonca vyšší ako 70 percent.
Táto kontinuita v personálnej oblasti mala podľa zverejnenej správy fatálne dôsledky, keďže sťažovala a spomaľovala začiatky demokracie. Mnohé zo zákonov boli vtedy len povrchne zbavené nacistických prvkov, čo viedlo k tomu, že v niektorých možno až do súčasnosti nájsť formulácie a idey pochádzajúce z obdobia vlády národných socialistov. Navyše dochádzalo v mladej spolkovej republike k pokračujúcej diskriminácii obetí nacizmu, napríklad homosexuálov. Rezort spravodlivosti tiež pomohol páchateľom genocídy a vojnových zločinov, keď systematicky bránil ich trestnému stíhaniu, vyplýva zo správy.
Podľa nej sa na ministerstve spravodlivosti v Berlíne dbalo aj pri výbere nových zamestnancov v 50. a 60. rokoch minulého storočia hlavne na byrokratickú efektívnosť. Ich skúsenosti z obdobia vlády národných socialistov boli zjavne hodnotené vyššie ako dôsledný, a teda protifašistický postoj v otázkach právneho štátu.
Je to o to prekvapujúcejšie, že prvým spolkovým ministrom spravodlivosti bol liberál Thomas Dehler, ktorého manželka bola židovkou, a štátnym tajomníkom bol kresťanský demokrat Walter Strauss, ktorého nacisti kvôli židovskému pôvodu vyhnali z justície.
Po presťahovaní ministerstva do nového sídla v roku 1973 bola už veľká časť jeho zamestnancov s nacistickou minulosťou na dôchodku. Avšak tiene minulosti existovali aj naďalej, ako preukázali aj diskusie o odškodnení obetí nútených prác a neprávostí nacistickej justície.
