Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ruský dom funguje na základe dohody medzi oboma krajinami z roku 2011. Berlín ju môže vypovedať od júna 2027, ak to Moskve oznámi do 6. decembra.
Autor TASR
Moskva 18. augusta (TASR) - Nemecká vláda skúma zákonnosť fungovania Ruského domu v Berlíne. Oznámilo to nemecké ministerstvo zahraničných vecí s tým, že „komplexne“ skúma medzinárodno-právny základ pre činnosť inštitúcie „v súvislosti s krokmi Ruska voči nemeckým organizáciám zaoberajúcim sa kultúrnou výmenou“. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA a webov Welt a Vesti.
Ruský dom funguje na základe dohody medzi oboma krajinami z roku 2011. Berlín ju môže vypovedať od júna 2027, ak to Moskve oznámi do 6. decembra. To by viedlo k zastaveniu jeho činnosti, hoci samotná nehnuteľnosť by zostala vo vlastníctve Ruska.
Sedemposchodovú budovu na Friedrichstrasse z roku 1984 po zjednotení Nemecka a zániku Sovietskeho zväzu pod názvom Ruský dom vedy a kultúry prevádzkuje Rossotrudničestvo (štátna agentúra pre kultúrnu spoluprácu) ministerstva zahraničných vecí v Moskve. Po rozpútaní vojny na Ukrajine zaradila v roku 2022 Rossotrudničestvo Európska únia na sankčný zoznam.
Výzvy na zatvorenie Ruského domu v Berlíne zosilneli po zverejnení dokumentu francúzskeho ministerstva vnútra, podľa ktorého jeho činnosť pre svoje krytie používajú ruské spravodajské služby.
Poslanec Bundestagu za Stranu zelených Robin Wagener považuje tieto obvinenia za dôveryhodné a kultúrne centrum označil za „nástroj informačnej vojny“. „Vieme tiež, že aktivity tohto domu presahujú rámec neškodných jazykových kurzov,“ uviedol s tým, že Ruský dom by mal byť zatvorený aj za porušovanie sankcií.
Na konfiškáciu budovy vyzval tiež kandidát vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) na starostu Berlína Steffen Krach.
Spolkový úrad pre ochranu ústavy v júnovej správe vyhodnotil potenciál hrozby ruských spravodajských služieb ako „konzistentne vysoký“. Uvádza, že pre ruských agentov je čoraz ťažšie využívať veľvyslanectvá a konzuláty ako krytie a že „tieto funkcie teraz v modifikovanej forme vykonávajú iné ruské štátne a pološtátne štruktúry“.
Nemecká diplomacia sa však obáva, že zatvorenie Ruského domu by mohlo ešte viac poškodiť prácu nemeckých kultúrnych inštitúcií v Rusku vrátane Goetheho inštitútov v Moskve a v Petrohrade. Pred možnosťou takéhoto scenára varoval aj ruský veľvyslanec v Berlíne Sergej Nečajev.
Ruský dom funguje na základe dohody medzi oboma krajinami z roku 2011. Berlín ju môže vypovedať od júna 2027, ak to Moskve oznámi do 6. decembra. To by viedlo k zastaveniu jeho činnosti, hoci samotná nehnuteľnosť by zostala vo vlastníctve Ruska.
Sedemposchodovú budovu na Friedrichstrasse z roku 1984 po zjednotení Nemecka a zániku Sovietskeho zväzu pod názvom Ruský dom vedy a kultúry prevádzkuje Rossotrudničestvo (štátna agentúra pre kultúrnu spoluprácu) ministerstva zahraničných vecí v Moskve. Po rozpútaní vojny na Ukrajine zaradila v roku 2022 Rossotrudničestvo Európska únia na sankčný zoznam.
Výzvy na zatvorenie Ruského domu v Berlíne zosilneli po zverejnení dokumentu francúzskeho ministerstva vnútra, podľa ktorého jeho činnosť pre svoje krytie používajú ruské spravodajské služby.
Poslanec Bundestagu za Stranu zelených Robin Wagener považuje tieto obvinenia za dôveryhodné a kultúrne centrum označil za „nástroj informačnej vojny“. „Vieme tiež, že aktivity tohto domu presahujú rámec neškodných jazykových kurzov,“ uviedol s tým, že Ruský dom by mal byť zatvorený aj za porušovanie sankcií.
Na konfiškáciu budovy vyzval tiež kandidát vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) na starostu Berlína Steffen Krach.
Spolkový úrad pre ochranu ústavy v júnovej správe vyhodnotil potenciál hrozby ruských spravodajských služieb ako „konzistentne vysoký“. Uvádza, že pre ruských agentov je čoraz ťažšie využívať veľvyslanectvá a konzuláty ako krytie a že „tieto funkcie teraz v modifikovanej forme vykonávajú iné ruské štátne a pološtátne štruktúry“.
Nemecká diplomacia sa však obáva, že zatvorenie Ruského domu by mohlo ešte viac poškodiť prácu nemeckých kultúrnych inštitúcií v Rusku vrátane Goetheho inštitútov v Moskve a v Petrohrade. Pred možnosťou takéhoto scenára varoval aj ruský veľvyslanec v Berlíne Sergej Nečajev.
