Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia Zahraničie

Nemecký parlament schválil vymenovanie troch sudcov ústavného súdu

Ilustračné foto. Foto: TASR - Ján Krošlák

Bundestag potvrdil dve pôvodné nominácie SPD - profesorku práva Ann-Katrin Kaufholdovú a sudkyňu správneho súdu Sigrid Emmeneggerovú.

Berlín 25. septembra (TASR) - Nemecký parlament vo štvrtok odsúhlasil vymenovanie troch nových sudcov ústavného súdu. V júlovom termíne sa to nepodarilo pre kontroverziu okolo nominantky sociálnych demokratov (SPD). TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a Reuters.

Bundestag potvrdil dve pôvodné nominácie SPD - profesorku práva Ann-Katrin Kaufholdovú a sudkyňu správneho súdu Sigrid Emmeneggerovú. Sudca Günter Spinner ako kandidát konzervatívcov v tomto hlasovaní nahradil pôvodne vybranú profesorku Frauke Brosiusovú Gersdorfovú, ktorá sa vzdala kandidatúry, pretože jej názory na interrupcie vyvolávali kontroverzie.

Všetci traja nominanti koaličnej vlády zloženej z SPD a koalície Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU) získali v parlamente najmenej dve tretiny hlasov prítomných poslancov. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier formálne vymenuje troch sudcov do funkcie začiatkom októbra.

„Táto dnešná voľba ukončila fázu neistoty, ktorá sa začala zrušenou voľbou sudcov v júli,“ vyhlásil parlamentný líder CDU/CSU Jens Spahn. Dodal, že koalícia kancelára Friedricha Merza „sa znovu postavila na nohy“.

Podľa agentúry DPA nie je jasné, či v utajenom hlasovaní podporili vládny výber aj poslanci strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Sudcovia ústavného súdu v meste Karlsruhe sú menovaní na 12 rokov a po uplynutí svojho mandátu nemôžu byť zvolení opätovne. Polovicu zo 16 sudcov vyberá dolná komora parlamentu - Spolkový snem (Bundestag) a druhú polovicu horná komora - Spolková rada (Bundesrat).

Podľa agentúry Reuters patrí nemecký ústavný súd medzi najmocnejšie súdy na svete, nakoľko jeho rozhodnutia v minulosti zamietli rozpočty aj balíky európskej finančnej pomoci (tzv. bailouty), čo v niekoľkých prípadoch vyvolalo pády vlád.