Belehrad/Bratislava 3. júla (TASR) - Najviac nestabilná situácia v rámci krajín Balkánu môže byť v najbližších mesiacoch v Čiernej Hore, kde pre návrh zákona o majetku cirkví hrozia masové konflikty. Tvrdí to analytik zo srbského Inštitútu pre medzinárodnú politiku a ekonómiu Slobodan Jankovič.

Ján Cingel, výskumný pracovník GLOBSEC Policy Institute, očakáva okrem toho taktiež vyostrenie mocenského boja v Kosove, pričom za udalosť s potenciálne dlhodobejším dosahom považuje nezačatie prístupových rokovaní Európskej únie so Severným Macedónskom.

 Čiernohorský prezident Milo Djukanovič vyhlásil ešte na konci minulého roka, že jeho krajina chce nasledovať príklad Ukrajiny s cieľom dosiahnuť uznanie formálnej autokefálie miestnej pravoslávnej cirkvi.

Podgorica v tejto súvislosti nedávno podľa Jankoviča avizovala návrh zákona, ktorý by legalizoval znárodnenie "všetkých pravoslávnych chrámov a kláštorov vo vlastníctve srbskej pravoslávnej cirkvi, vybudovaných pred rokom 1918".

Tento stav by mohol vzhľadom na dominantné postavenie srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore viesť k "vyprovokovaniu masových zrážok – možno dokonca ozbrojených – v niektorých častiach tejto malej krajiny", domnieva sa analytik.

Analytik GLOBSEC Policy Institute očakáva v dohľadnom čase okrem napätia v Čiernej Hore dynamický vývoj aj v Albánsku, kde by sa mali uskutočniť voľby do orgánov miestnej samosprávy, a to aj "napriek protestom opozície a jej hrozbám, že ich bude bojkotovať".

Hoci EÚ podľa Cingelovho názoru "tlačí na opozíciu, aby bola konštruktívna", analytik si nemyslí, že opozícia skutočne ustúpi. Varovné signály, ktoré naznačujú možné vyostrenie mocenského boja, však vidí najmä v prípade Kosova.

"Očakávam, že Kosovo ohlási predčasné parlamentné voľby," povedal Cingel, pričom dodal, že takýto vývoj "vyhrotí konflikt medzi prezidentom Hashimom Thačim a premiérom Ramushom Haradinajom".

"Vzhľadom na tesné rozdiely sa budú obe strany snažiť všetkými silami a prostriedkami stiahnuť na seba väčšinu a mobilizovať viac voličov," zdôraznil analytik.

V rámci prípravy na predčasné voľby môžu podľa Cingela politikom v Prištine v boji o hlasy v súčasnej situácii pomôcť skôr "silné pozície a silné vymedzenie sa voči Srbsku".

Preto je podľa jeho slov možné, že plánované parížske kolo rokovaní medzi Belehradom a Prištinou sa nakoniec vôbec neuskutoční.

Za udalosť s potenciálne dlhodobejším dosahom považuje nedávne nezačatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, ktoré bolo "zásadným úderom kredibilite procesu rozširovania EÚ v regióne západného Balkánu".

Následkom tohto rozhodnutia sa balkánske štáty v najbližšom období "nebudú predbiehať v reformách a v upevňovaní právneho štátu, najmä ak doma čelia protivládnym protestom, ako je tomu napríklad v Srbsku alebo v Čiernej Hore", dodal Cingel.