Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Podľa Netanjahua je Larídžáního zabitie súčasťou úsilia dať Iráncom šancu zbaviť sa svojich vládcov.
Autor TASR
Jeruzalem 17. marca (TASR) - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok opäť vyzval Iráncov, aby po zabití tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního „vzali svoj osud do vlastných rúk.“ Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
V príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach Netanjahu potvrdil, že izraelská armáda „eliminovala Alího Larídžáního,“ ako aj veliteľa polovojenských jednotiek Basídž Gholámrezu Solejmána, ktorého podriadení „šíria teror v uliciach Teheránu a ďalších iránskych miest.“
Podľa Netanjahua je Larídžáního zabitie súčasťou úsilia dať Iráncom šancu zbaviť sa svojich vládcov. Priznal však, že zosadenie duchovných autorít Iráncami „sa nestane naraz a ani ľahko. Ale ak vytrváme, dáme im šancu vziať svoj osud do vlastných rúk“.
Izraelský premiér doplnil, že takýmito operáciami Izrael zároveň pomáha americkým spojencom v Perzskom zálive v čase iránskych útokov na región. Dodal, že o tejto téme v pondelok „podrobne hovoril“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Existuje spolupráca medzi našimi vzdušnými silami a námorníctvami, medzi mnou a prezidentom Trumpom a jeho tímom. Budeme pomáhať tak nepriamymi útokmi, ktoré vytvárajú obrovský tlak na iránsky režim, ako aj priamymi operáciami. Čaká nás mnoho ďalších prekvapení,“ avizoval Netanjahu.
Agentúra AP pripomína, že 68-ročný Larídžání pochádzal zo známej rodiny, ktorej mnohí členovia pôsobili v politike. Ako bývalý predseda parlamentu bol politickým poradcom zabitého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v oblasti stratégie pri rokovaniach o jadrovom programe s americkou vládou. Pôsobil tiež ako tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom krajiny.
Spojené štáty naňho v januári uvalili sankcie pre jeho úlohu pri násilnom potláčaní protestov. „Larídžání bol jedným z prvých iránskych lídrov, ktorí vyzývali na násilie v reakcii na legitímne požiadavky iránskeho ľudu,“ uviedlo vtedy americké ministerstvo financií.
Ako konštatuje agentúra AP, Larídžání bol na iránskej politickej scéne predstaviteľom konzervatívneho spektra s istými pragmatickými postojmi. Vzhľadom na rastúci vnútropolitický aj zahraničný tlak sa však z neho stal zástanca tvrdšej línie.
Predsedom parlamentu bol v rokoch 2008 - 2020. V roku 2021 sa uchádzal o post prezidenta, jeho kandidatúru však prekvapivo Rada strážcov zamietla.
Od začiatku vojny proti Iránu zabili Izrael a Spojené štáty viacerých vysokopostavených členov iránskeho vedenia. Pri prvej vlne útokov zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, minister obrany Azíz Nasírzáde a veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Mohammad Pakpúr.
V príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach Netanjahu potvrdil, že izraelská armáda „eliminovala Alího Larídžáního,“ ako aj veliteľa polovojenských jednotiek Basídž Gholámrezu Solejmána, ktorého podriadení „šíria teror v uliciach Teheránu a ďalších iránskych miest.“
Podľa Netanjahua je Larídžáního zabitie súčasťou úsilia dať Iráncom šancu zbaviť sa svojich vládcov. Priznal však, že zosadenie duchovných autorít Iráncami „sa nestane naraz a ani ľahko. Ale ak vytrváme, dáme im šancu vziať svoj osud do vlastných rúk“.
Izraelský premiér doplnil, že takýmito operáciami Izrael zároveň pomáha americkým spojencom v Perzskom zálive v čase iránskych útokov na región. Dodal, že o tejto téme v pondelok „podrobne hovoril“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Existuje spolupráca medzi našimi vzdušnými silami a námorníctvami, medzi mnou a prezidentom Trumpom a jeho tímom. Budeme pomáhať tak nepriamymi útokmi, ktoré vytvárajú obrovský tlak na iránsky režim, ako aj priamymi operáciami. Čaká nás mnoho ďalších prekvapení,“ avizoval Netanjahu.
Agentúra AP pripomína, že 68-ročný Larídžání pochádzal zo známej rodiny, ktorej mnohí členovia pôsobili v politike. Ako bývalý predseda parlamentu bol politickým poradcom zabitého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího v oblasti stratégie pri rokovaniach o jadrovom programe s americkou vládou. Pôsobil tiež ako tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom krajiny.
Spojené štáty naňho v januári uvalili sankcie pre jeho úlohu pri násilnom potláčaní protestov. „Larídžání bol jedným z prvých iránskych lídrov, ktorí vyzývali na násilie v reakcii na legitímne požiadavky iránskeho ľudu,“ uviedlo vtedy americké ministerstvo financií.
Ako konštatuje agentúra AP, Larídžání bol na iránskej politickej scéne predstaviteľom konzervatívneho spektra s istými pragmatickými postojmi. Vzhľadom na rastúci vnútropolitický aj zahraničný tlak sa však z neho stal zástanca tvrdšej línie.
Predsedom parlamentu bol v rokoch 2008 - 2020. V roku 2021 sa uchádzal o post prezidenta, jeho kandidatúru však prekvapivo Rada strážcov zamietla.
Od začiatku vojny proti Iránu zabili Izrael a Spojené štáty viacerých vysokopostavených členov iránskeho vedenia. Pri prvej vlne útokov zahynul najvyšší vodca krajiny Alí Chameneí, minister obrany Azíz Nasírzáde a veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Mohammad Pakpúr.
