Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa počas ramadánu prichádzali do al-Aksá modliť státisíce Palestínčanov.
Autor TASR
Tel Aviv 18. februára (TASR) - Najviac 10.000 Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu sa bude môcť počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán zúčastniť na piatkových modlitbách v mešite al-Aksá vo východnej časti Jeruzalema. Oznámil to v stredu izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT). Podobne ako vlani aj tento rok zaviedol pre palestínskych veriacich vekové obmedzenia. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa počas ramadánu prichádzali do al-Aksá modliť státisíce Palestínčanov. Od jej začiatku však účasť veriacich klesá z dôvodu obáv o bezpečnosť a izraelských obmedzení. Mešita sa nachádza na Chrámovej hore, ktorá je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším v islame.
Na základe izraelských nariadení budú mať vstup do al-Aksá povolený len palestínski muži vo veku 55 rokov a viac, ženy vo veku 50 rokov a staršie či deti do 12 rokov v sprievode príbuzného. Zároveň si budú musieť vopred zaobstarať špeciálne povolenie, ktorého vydanie je podmienené predchádzajúcim súhlasom príslušných bezpečnostných zložiek, a po skončení modlitebného dňa sa podrobiť digitálnej evidencii, uviedol vo vyhlásení COGAT.
Opatrenia sa vzťahujú na piatkové modlitby počas ramadánu, ktorý sa začal v stredu a potrvá do 18. marca, a len na Palestínčanov cestujúcich z Predjordánska, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967.
Izrael považuje celý Jeruzalem vrátane anektovanej východnej časti za svoje nedeliteľné hlavné mesto. Medzinárodné spoločenstvo to však neuznáva a Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Chrámová hora má popri judaizme a islame význam aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete, ale rovnako tiež jedným z najspornejších.
Západná časť vonkajšej hradby, ktorá ku koncu obdobia druhého Jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu, je Múr nárekov, ku ktorému sa prichádzajú modliť židovskí pútnici z celého sveta.
V súlade s dlhodobým usporiadaním môžu Židia navštevovať areál mešity al-Aksá, ale nemajú povolené sa tam modliť. Izrael tvrdí, že je odhodlaný zachovať súčasný stav, no Palestínčania sa obávajú, že dochádza k jeho postupnému narúšaniu. Proti zákazu modlitieb sa v posledných rokoch stavia čoraz viac židovských ultranacionalistov vrátane izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira, označovaného domácimi médiami za krajne pravicového.
Pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa počas ramadánu prichádzali do al-Aksá modliť státisíce Palestínčanov. Od jej začiatku však účasť veriacich klesá z dôvodu obáv o bezpečnosť a izraelských obmedzení. Mešita sa nachádza na Chrámovej hore, ktorá je najposvätnejším miestom judaizmu a tretím najposvätnejším v islame.
Na základe izraelských nariadení budú mať vstup do al-Aksá povolený len palestínski muži vo veku 55 rokov a viac, ženy vo veku 50 rokov a staršie či deti do 12 rokov v sprievode príbuzného. Zároveň si budú musieť vopred zaobstarať špeciálne povolenie, ktorého vydanie je podmienené predchádzajúcim súhlasom príslušných bezpečnostných zložiek, a po skončení modlitebného dňa sa podrobiť digitálnej evidencii, uviedol vo vyhlásení COGAT.
Opatrenia sa vzťahujú na piatkové modlitby počas ramadánu, ktorý sa začal v stredu a potrvá do 18. marca, a len na Palestínčanov cestujúcich z Predjordánska, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967.
Izrael považuje celý Jeruzalem vrátane anektovanej východnej časti za svoje nedeliteľné hlavné mesto. Medzinárodné spoločenstvo to však neuznáva a Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Chrámová hora má popri judaizme a islame význam aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete, ale rovnako tiež jedným z najspornejších.
Západná časť vonkajšej hradby, ktorá ku koncu obdobia druhého Jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu, je Múr nárekov, ku ktorému sa prichádzajú modliť židovskí pútnici z celého sveta.
V súlade s dlhodobým usporiadaním môžu Židia navštevovať areál mešity al-Aksá, ale nemajú povolené sa tam modliť. Izrael tvrdí, že je odhodlaný zachovať súčasný stav, no Palestínčania sa obávajú, že dochádza k jeho postupnému narúšaniu. Proti zákazu modlitieb sa v posledných rokoch stavia čoraz viac židovských ultranacionalistov vrátane izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira, označovaného domácimi médiami za krajne pravicového.
