Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Návrh reformy podporili spoluprezidenti Daniel Ortega a jeho manželka Rosario Murillová.
Autor TASR
Managua 2. septembra (TASR) - Nikaragujský parlament v utorok schválil ústavnú reformu, ktorá zakazuje opozičným stranám účasť vo voľbách a predlžuje funkčné obdobie prezidenta zo šiestich na sedem rokov. Už zverejnenie tohto návrhu vyvolalo kritiku viacerých krajín v regióne, Spojených štátov aj krajín EÚ. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Návrh reformy podporili spoluprezidenti Daniel Ortega a jeho manželka Rosario Murillová. Nikaragujský právny systém vyžaduje, aby ústavné zmeny boli schválené hlasovaním na dvoch samostatných parlamentných zasadnutiach Murillová v pondelok oznámila, že druhé hlasovanie sa začne 18. januára.
Ústavná reforma zároveň predlžuje funkčné obdobie spoluprezidentov a ďalších volených predstaviteľov, ako aj veliteľov armády a polície zo šiestich na sedem rokov.
Ortega ešte v júli verejne vyhlásil, že v Nikarague „už nebudú žiadne voľby“ s cieľom zabrániť opozícii v opätovnom „prevzatí vlády“.
Niekoľko stredoamerických krajín, tiež Bolívia, Brazília a Čile, kritizovalo Ortegovo oznámenie ako krok späť v demokratickom fungovaní. Spojené štáty vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby nikaragujskú vládu izolovalo, a Panama odvolala svojho veľvyslanca z Managuy.
Ortegova vládnuca strana v roku 2024 predĺžila funkčné obdobie prezidenta z piatich na šesť rokov a jeho manželka Murillová bola s viceprezidentky krajiny povýšená na funkciu spoluprezidentky. Táto reforma posunula prezidentské voľby až na koniec roka 2027, pôvodne boli naplánované na koniec tohto roka.
Bývalý ľavicový partizán Ortega viedol Sandinistický front národného oslobodenia (FSLN), ktorý v roku 1979 zvrhol diktatúru rodiny Somozovcov. Prezidentom bol prvýkrát v rokoch 1985–1990 a potom od roku 2007. Posledné voľby v Nikarague boli v roku 2021 a sprevádzali ich nezrovnalosti.
Krajina sa nachádza v hlbokej politickej kríze od apríla 2018, kedy vládna moc potlačila sériu protestov, počas ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí a tisícky boli zranené.
Odvtedy tiež vyhostila tisícky skutočných aj domnelých oponentov vrátane miestnych katolíckych biskupov a kňazov. Zakázala opozičné politické strany, občianske združenia, mimovládne a charitatívne organizácie vrátane Červeného kríža, súkromné univerzity aj náboženské médiá.
Návrh reformy podporili spoluprezidenti Daniel Ortega a jeho manželka Rosario Murillová. Nikaragujský právny systém vyžaduje, aby ústavné zmeny boli schválené hlasovaním na dvoch samostatných parlamentných zasadnutiach Murillová v pondelok oznámila, že druhé hlasovanie sa začne 18. januára.
Ústavná reforma zároveň predlžuje funkčné obdobie spoluprezidentov a ďalších volených predstaviteľov, ako aj veliteľov armády a polície zo šiestich na sedem rokov.
Ortega ešte v júli verejne vyhlásil, že v Nikarague „už nebudú žiadne voľby“ s cieľom zabrániť opozícii v opätovnom „prevzatí vlády“.
Niekoľko stredoamerických krajín, tiež Bolívia, Brazília a Čile, kritizovalo Ortegovo oznámenie ako krok späť v demokratickom fungovaní. Spojené štáty vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby nikaragujskú vládu izolovalo, a Panama odvolala svojho veľvyslanca z Managuy.
Ortegova vládnuca strana v roku 2024 predĺžila funkčné obdobie prezidenta z piatich na šesť rokov a jeho manželka Murillová bola s viceprezidentky krajiny povýšená na funkciu spoluprezidentky. Táto reforma posunula prezidentské voľby až na koniec roka 2027, pôvodne boli naplánované na koniec tohto roka.
Bývalý ľavicový partizán Ortega viedol Sandinistický front národného oslobodenia (FSLN), ktorý v roku 1979 zvrhol diktatúru rodiny Somozovcov. Prezidentom bol prvýkrát v rokoch 1985–1990 a potom od roku 2007. Posledné voľby v Nikarague boli v roku 2021 a sprevádzali ich nezrovnalosti.
Krajina sa nachádza v hlbokej politickej kríze od apríla 2018, kedy vládna moc potlačila sériu protestov, počas ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí a tisícky boli zranené.
Odvtedy tiež vyhostila tisícky skutočných aj domnelých oponentov vrátane miestnych katolíckych biskupov a kňazov. Zakázala opozičné politické strany, občianske združenia, mimovládne a charitatívne organizácie vrátane Červeného kríža, súkromné univerzity aj náboženské médiá.
