Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 29. február 2024
< sekcia Zahraničie

Nobelovu cenu za mier prevzali v mene Narges Mohammadíovej jej deti

Na archívnej snímke významná iránska aktivista za ľudské práva Narges Mohammadíová. Foto: TASR/AP

Mohammadíová je od roku 2021 zadržiavaná v teheránskej väznici Evín a prestížne ocenenie si nemohla prevziať osobne.

Oslo 10. decembra (TASR) - Nobelovu cenu za mier, ktorej nositeľkou sa tento rok stala väznená iránska aktivistka Narges Mohammadíová, v nedeľu v Osle prevzali jej deti - 17-ročné dvojčatá žijúce od roku 2015 vo francúzskom exile, informovala agentúra DPA.

Medzi 391 kandidátmi na Nobelovu cenu za mier v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácií. Nobelov výbor spomedzi nich ako laureátku vybral Mohammadíová, ktorú ocenil za boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd a proti trestu smrti.

Mohammadíová je od roku 2021 zadržiavaná v teheránskej väznici Evín a prestížne ocenenie si nemohla prevziať osobne. V jej mene ho prevzali jej deti - 17-ročné dvojčatá Alí a Kiana Rahmáníovci, ktoré predniesli aj príhovor napísaný ich matkou a prepašovaný z jej väzenskej cely.

V príhovore, ktoré Alí a Kiana čítali vo francúzštine, Mohammadíová kritizovala "tyranský a mizogýnny náboženský režim" v Iráne. Dodala, že Blízky východ, odkiaľ pochádza, je síce dedičom bohatej civilizácie, ale v súčasnosti je uviaznutý vo vojne a je korisťou terorizmu a extrémizmu.

V príhovore "napísanom za vysokými, studenými múrmi väznice" Mohammadíová sa označila za Iránku, "hrdú a poctenú, že môže prispieť k tejto civilizácii, ktorá je (však) dnes obeťou útlaku tyranského a mizogýnneho náboženského režimu".

Vo svojom príhovore vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo viac pre ochranu ľudských práv.

Kreslo, ktoré mala Mohammadíová vyhradené počas ceremoniálu v osloskej radnici, zostalo symbolicky prázdne, ale visel nad ním jej portrét.

Táto 51-ročná aktivistka, ktorá bola v posledných desaťročiach mnohokrát zatknutá a odsúdená, je v Iráne jednou z hlavných tvárí hnutia nazvaného Žena, život, sloboda

Vznik tohto hnutia, ktorého prívrženkyne sa odmietli zahaľovať, strihali si vlasy a demonštrovali v uliciach, vyvolala vlani smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej po jej zatknutí v Teheráne za nedodržiavanie prísneho islamského kódexu obliekania.

Hidžáb, ktorého nosenie zaviedla iránska vláda, nie je ani náboženskou povinnosťou, ani kultúrnym modelom, ale skôr nástrojom kontroly a symbolom podriadenosti celej spoločnosti, uvádza sa v Mohammadíovej reči. Povinnosť žien v Iráne zahaľovať sa označila za "hanbu vlády".

V prejave prečítanom pred nórskou kráľovskou rodinou aktivistka popísala islamskú republiku ako "v podstate odcudzenú vlastnému národu" a odsúdila aj represie, súdny systém, propagandu a cenzúru, rodinkárstvo a korupciu, ku ktorým tam dochádza.

Zatiaľ čo Mohammadíovú v Osle oslavovali s veľkými poctami, laureátka Nobelovej ceny vo väzení drží hladovku v rámci solidarity s bahájskou komunitou - najväčšou náboženskou menšinou v Iráne, ktorá tvrdí, že je obeťou diskriminácie naprieč vrstvami spoločnosti.

Dvojčatá Narges Mohammadíovej, ktoré vyrastajú bez svojej matky viac ako osem rokov, tvrdia, že nevedia, či ju ešte niekedy uvidia živú.

"Osobne som dosť pesimistická," povedala v sobotu jeho dcéra Kiana, zatiaľ čo jej brat Alí je naopak "veľmi, veľmi optimisticky".

V nedeľu budú odovzdané aj Nobelove ceny v iných kategóriách - za literatúru, chémiu, medicínu, fyziku a ekonómiu. Tento slávnostný akt sa uskutoční, ako obvykle, v Štokholme.

Mená nositeľov Nobelových cien boli tradične vyhlásené v októbri. Odovzdávajú sa 10. decembra - v deň výročia smrti zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. S cenou je tento rok spojená odmena vo výške 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.