Komunálne voľby 2026
Všetky správy
K Nobelovej cene prislúcha aj finančná odmena.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Oslo 9. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za mier za rok 2026 získala juhoafrická právnička a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navanethem „Navi“ Pillayová za svoju výnimočnú odvahu a čestnosť pri presadzovaní komplexnejšieho svetového právneho poriadku. Oznámil to v piatok v Osle Nórsky Nobelov výbor, ktorý jedno z najprestížnejších ocenení na svete udeľuje, informuje TASR.
Pillayová (85), ktorá pôsobila aj ako sudkyňa Medzinárodného trestného súdu a predsedníčka Medzinárodné trestného tribunálu pre Rwandu, výrazne rozšírila rozsah a vplyv medzinárodného práva, uviedol predseda Nobelovho výboru Jorgen Watne Frydnes.
Vyzdvihol ju za jej dlhoročnú kariéru, ktorú začala ako právnička v Juhoafrickej republike, kde bola vystavená diskriminácii. Pillayová má podľa neho „pevný morálny kompas“ a jej oddanosť spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti je zdrojom nádeje pre všetkých, ktorí sa usilujú o vytvorenie mierovejšieho sveta. Juhoafrickú právničku označil za jednu z najvýznamnejších obhajkýň princípov medzinárodného práva súčasnosti.
Pillayovej bola cena „za snahu o presadzovanie mieru a medzinárodné práva“ udelená podľa výboru v čase, keď vo svete „narastá počet vojen a konfliktov a keď sú sudcovia a inštitúcie medzinárodného práva terčom politických útokov“. Podľa Frydnesa ide súčasne o vyslanie signálu všetkým, ktorí medzinárodné súdy spochybňujú alebo na ne uvaľujú sankcie.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných celkovo 287 kandidátov - z toho 208 jednotlivcov a 79 organizácií. Odovzdaná má byť 10. decembra v Osle.
K Nobelovej cene prislúcha aj finančná odmena. Nobelova nadácia v septembri oznámia jej zvýšenie o jeden milión švédskych korún na 12 miliónov (1,07 milióna eur).
Nobelovu cenu za mier oznamujú v Osle, kým ocenenia vo všetkých ostatných kategóriách v Štokholme. Dosiaľ boli oznámení laureáti ocenení za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a mier. V pondelok vyhlásenia uzatvorí udelenie ceny za ekonómiu.
Vlani ocenenie za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová za svoje úsilie o demokratizáciu vlasti. Svoju zlatú medailu neskôr odovzdala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý sa dlhodobo netají túžbou získať cenu za mier a opakovane tvrdí, že si ju zaslúži. Nobelov výbor uviedol, že samotné ocenenie je neprenositeľné.
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer, britský liberálny politik, pacifista, zástanca medzinárodnej arbitráže
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta, taliansky novinár a mierový aktivista; Louis Renault, francúzsky právnik
1908 - Klas Pontus Arnoldson, švédsky novinár, pacifista; Fredrik Bajer, dánsky spisovateľ, politik a pacifista
1909 - Auguste Beernaert, belgický politik; barón Paul Henri d'Estournelles de Constant, francúzsky diplomat a politik
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser, holandský právnik a politik; Alfred Hermann Fried, spoluzakladateľ nemeckého mierového hnutia
1912 - Elihu Root, americký právnik, republikánsky politik
1913 - Henri la Fontaine, belgický právnik, politik, zastánca ženských práv
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois, francúzsky politik a štátnik
1921 - Hjalmar Branting, švédsky štátnik a diplomat; Christian Lous Lange, nórsky historik a zástanca internacionalizmu
1922 - Fridtjof Nansen, nórsky polárny bádateľ a diplomat
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain, britský štátnik; Charles Gates Dawes, americký víceprezident
1926 - Aristide Briand, francúzsky politik, šesťnásobný premiér; Gustav Stresemann, nemecký liberálny štátnik, kancelár
1927 - Ferdinand Buisson, francouzský akademik, pacifista a socialistický politik; Ludwig Quidde, nemecký politik a pacifista
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg, americký politik, spoluautorom Kelloggovho-Briandovho paktu
1930 - Nathan Söderblom, švédsky luteránsky arcibiskup
1931 - Jane Addamsová, americká aktivistka, bojovníčka za ženské práva; Nicholas Murray Butler, americký filozof, diplomat a pedagóg
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell, britský novinár, spisovateľ a poslanec parlamentu za Labouristickú stranu
1934 - Arthur Henderson, britský politik
1935 - Carl von Ossietzky, nemecký pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil, britský právnik, politik a diplomat. Bol jedným z architektov Spoločnosti národov
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull, americký politik a diplomat, spoluzakladateľ Organizácie Spojených národov (OSN)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu; John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1949 - lord John Boyd-Orr, britský lekár, biológ a politik, riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux, francúzsky odborový líder
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1957 - Lester Bowles Pearson, kanadský politik, diplomat a vedec
1958 - Georges Pire, belgický dominikánsky mních, ktorý pomáhal utečencom v povojnovej Európe
1959 - Philip Noel-Baker, britský politik, diplomat, akademik, športovec a renomovaný bojovník za odzbrojenie
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny OSN, in memoriam
1962 - Linus Carl Pauling, americký chemik a mierový aktivista
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King, americký baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho, člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov sovietsky jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anwar Sádát a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel, argentínsky architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu
1991 - aktivistka a politička Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Jicchak Rabin, premiér Izraela, a Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - OSN a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová, iránska právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová , kenská ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po čínsky väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
2023 - iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová za boj proti útlaku žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd
2024 - Nihon Hidankjo - japonská organizácia ľudí, ktorí v roku 1945 prežili zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki
2025 - María Corina Machadová, venezuelská opozičná politička
Pillayová (85), ktorá pôsobila aj ako sudkyňa Medzinárodného trestného súdu a predsedníčka Medzinárodné trestného tribunálu pre Rwandu, výrazne rozšírila rozsah a vplyv medzinárodného práva, uviedol predseda Nobelovho výboru Jorgen Watne Frydnes.
Vyzdvihol ju za jej dlhoročnú kariéru, ktorú začala ako právnička v Juhoafrickej republike, kde bola vystavená diskriminácii. Pillayová má podľa neho „pevný morálny kompas“ a jej oddanosť spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti je zdrojom nádeje pre všetkých, ktorí sa usilujú o vytvorenie mierovejšieho sveta. Juhoafrickú právničku označil za jednu z najvýznamnejších obhajkýň princípov medzinárodného práva súčasnosti.
Pillayovej bola cena „za snahu o presadzovanie mieru a medzinárodné práva“ udelená podľa výboru v čase, keď vo svete „narastá počet vojen a konfliktov a keď sú sudcovia a inštitúcie medzinárodného práva terčom politických útokov“. Podľa Frydnesa ide súčasne o vyslanie signálu všetkým, ktorí medzinárodné súdy spochybňujú alebo na ne uvaľujú sankcie.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných celkovo 287 kandidátov - z toho 208 jednotlivcov a 79 organizácií. Odovzdaná má byť 10. decembra v Osle.
K Nobelovej cene prislúcha aj finančná odmena. Nobelova nadácia v septembri oznámia jej zvýšenie o jeden milión švédskych korún na 12 miliónov (1,07 milióna eur).
Nobelovu cenu za mier oznamujú v Osle, kým ocenenia vo všetkých ostatných kategóriách v Štokholme. Dosiaľ boli oznámení laureáti ocenení za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a mier. V pondelok vyhlásenia uzatvorí udelenie ceny za ekonómiu.
Vlani ocenenie za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová za svoje úsilie o demokratizáciu vlasti. Svoju zlatú medailu neskôr odovzdala americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý sa dlhodobo netají túžbou získať cenu za mier a opakovane tvrdí, že si ju zaslúži. Nobelov výbor uviedol, že samotné ocenenie je neprenositeľné.
Zoznam laureátov Nobelovej ceny mieru od roku 1901
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko), spoluzakladateľ Medzinárodného Červeného kríža, a Frédéric Passy (Francúzsko), politik, ekonóm a pacifista
1902 - Élie Ducommun, mierový aktivista, a Charles Albert Gobat, právnik a politik (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer, britský liberálny politik, pacifista, zástanca medzinárodnej arbitráže
1904 - Institut de droit international (Ústav medzinárodného práva) sídliaci v belgickom Gente
1905 - barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA (1901 – 1909; republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta, taliansky novinár a mierový aktivista; Louis Renault, francúzsky právnik
1908 - Klas Pontus Arnoldson, švédsky novinár, pacifista; Fredrik Bajer, dánsky spisovateľ, politik a pacifista
1909 - Auguste Beernaert, belgický politik; barón Paul Henri d'Estournelles de Constant, francúzsky diplomat a politik
1910 - Stály medzinárodný mierový výbor (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser, holandský právnik a politik; Alfred Hermann Fried, spoluzakladateľ nemeckého mierového hnutia
1912 - Elihu Root, americký právnik, republikánsky politik
1913 - Henri la Fontaine, belgický právnik, politik, zastánca ženských práv
1914 – 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA (1913 – 1921; demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois, francúzsky politik a štátnik
1921 - Hjalmar Branting, švédsky štátnik a diplomat; Christian Lous Lange, nórsky historik a zástanca internacionalizmu
1922 - Fridtjof Nansen, nórsky polárny bádateľ a diplomat
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain, britský štátnik; Charles Gates Dawes, americký víceprezident
1926 - Aristide Briand, francúzsky politik, šesťnásobný premiér; Gustav Stresemann, nemecký liberálny štátnik, kancelár
1927 - Ferdinand Buisson, francouzský akademik, pacifista a socialistický politik; Ludwig Quidde, nemecký politik a pacifista
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg, americký politik, spoluautorom Kelloggovho-Briandovho paktu
1930 - Nathan Söderblom, švédsky luteránsky arcibiskup
1931 - Jane Addamsová, americká aktivistka, bojovníčka za ženské práva; Nicholas Murray Butler, americký filozof, diplomat a pedagóg
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell, britský novinár, spisovateľ a poslanec parlamentu za Labouristickú stranu
1934 - Arthur Henderson, britský politik
1935 - Carl von Ossietzky, nemecký pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil, britský právnik, politik a diplomat. Bol jedným z architektov Spoločnosti národov
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull, americký politik a diplomat, spoluzakladateľ Organizácie Spojených národov (OSN)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), predsedníčka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu; John Raleigt Mott (USA), predseda Svetového združenia mladých kresťanských študentov (WSCF)
1947 - dve kvakerské organizácie: Friends Service Council z Británie a American Friends Service Committee z USA
1948 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1949 - lord John Boyd-Orr, britský lekár, biológ a politik, riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux, francúzsky odborový líder
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkom Gabone
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko)
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1957 - Lester Bowles Pearson, kanadský politik, diplomat a vedec
1958 - Georges Pire, belgický dominikánsky mních, ktorý pomáhal utečencom v povojnovej Európe
1959 - Philip Noel-Baker, britský politik, diplomat, akademik, športovec a renomovaný bojovník za odzbrojenie
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny OSN, in memoriam
1962 - Linus Carl Pauling, americký chemik a mierový aktivista
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King, americký baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdu pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného strediska pre šľachtenie kukurice a pšenice (CIMMYT)
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger a Le Duc Tho, člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán MacBride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sató (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov sovietsky jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku
1977 - organizácia Amnesty International (Británia)
1978 - egyptský prezident Anwar Sádát a izraelský premiér Menachem Begin, mieroví vyjednávači
1979 - Matka Tereza, misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel, argentínsky architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walęsa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne (IPPNW) so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma, tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu
1991 - aktivistka a politička Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko)
1992 - Rigoberta Menchúová Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Jicchak Rabin, premiér Izraela, a Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela
1995 - Josef Rotblat (Británia) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín (ICBL) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Južnej Kórey
2001 - OSN a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA (1977 – 1981; demokrat)
2003 - Šírín Ebádíová, iránska právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová , kenská ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (2009 – 2017; demokrat)
2010 - Liou Siao-po čínsky väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakkul Karmánová
2012 - Európska únia za dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kajláš Satjárthí a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - kolumbijský prezident Juan Manuel Santos – zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii
2017 - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
2018 - konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nádja Murádová za úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň v ozbrojených konfliktoch
2019 - etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou
2020 - Svetový potravinový program (WFP) za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete
2021 - novinári Maria Ressová (Filipíny) a Dmitrij Muratov (Rusko) za úsilie o ochranu slobody prejavu
2022 - bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL)
2023 - iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadíová za boj proti útlaku žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd
2024 - Nihon Hidankjo - japonská organizácia ľudí, ktorí v roku 1945 prežili zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki
2025 - María Corina Machadová, venezuelská opozičná politička
