Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Nórsko sa o členstvo v Európskej únii, respektíve v jej predchodcovi Európskom hospodárskom spoločenstve, hlásilo celkovo štyrikrát.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Oslo 19. marca (TASR) - Nórsko by malo opätovne požiadať o členstvo v Európskej únii vzhľadom na spoločné bezpečnostné výzvy. V rozhovore pre magazín Politico sa v prospech tejto myšlienky vyslovila predsedníčka nórskej opozičnej Konzervatívnej strany (Höyre) a bývalá ministerka zahraničných vecí Ine Eriksenová Söreideová. Informuje o tom TASR.
Nórsko sa o členstvo v Európskej únii, respektíve v jej predchodcovi Európskom hospodárskom spoločenstve, hlásilo celkovo štyrikrát - dvakrát v 60. rokoch minulého storočia, raz v roku 1972 a naposledy v roku 1994. Prvé dve snahy stroskotali pre postoje vtedajšieho francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla, zvyšné odmietli Nóri v referende.
Aj keď na ropu bohatá severská krajina nie je súčasťou EÚ, je s blokom silne integrovaná prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru, vďaka čomu má spolu s Islandom a Lichtenštajnskom prístup na jednotný trh Únie. Zároveň to ale znamená, že preberá mnohé pravidlá a nariadenia EÚ. Pri rozhodovaní v rámci EÚ však nemá žiadne slovo.
Vzťahy medzi Bruselom a Oslom, ktoré sa podľa Politica vyznačuje istým odstupom, však vzhľadom na vojny a rastúce hrozby už nevyhovujú súčasným potrebám, podotkla Eriksenová Söreideová.
„Podľa môjho názoru, ako aj názoru mojej strany, by pre nás bolo najlepšie stať sa riadnymi členmi EÚ,“ povedala vo štvrtkovom rozhovore pre magazín. Zdôraznila, že záujmy Nórska podľa nej ležia v rámci EÚ.
Exministerka zahraničných vecí a obrany uviedla, že na nevýhody toho, že Nórsko nie je členom EÚ, poukázal aj nedávny spor, keď EÚ zaviedla obmedzenia na dovoz prísad používaných pri výrobe ocele z tretích krajín vrátane Nórska.
Ako ďalší podnet na vstup do EÚ Eriksenová Söreideová spomenula možný rovnaký krok zo strany Islandu. Tamojšia vláda nedávno navrhla, aby sa 29. augusta konalo referendum o obnovení rokovaní o členstve v EÚ, ktoré boli pozastavené v roku 2015.
Nórsko by z členstva EÚ profitovalo okrem obchodu podľa nej aj v ďalších oblastiach, ako je obrana, vesmír, zdravotníctvo či bezpečnosť v Arktíde.
Prieskumy verejnej mienky z posledných rokov podľa Politica ukazujú, že väčšina Nórov je naďalej proti vstupu do Únie, pričom obavy o ochranu rozsiahlych energetických zdrojov krajiny prevážia nad výhodami členstva. Podpora vstupu ale vzrástla za posledných 18 mesiacov v dôsledku napätia v transatlantických vzťahoch a hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa, že zaberie Grónsko.
Súčasná nórska vláda však neprejavila záujem o začatie celonárodnej diskusie o členstve v EÚ a ďalšie parlamentné voľby sa budú konať až v roku 2029. Höyre je v súčasnosti treťou najpopulárnejšou stranou v Nórsku.
Nórsko sa o členstvo v Európskej únii, respektíve v jej predchodcovi Európskom hospodárskom spoločenstve, hlásilo celkovo štyrikrát - dvakrát v 60. rokoch minulého storočia, raz v roku 1972 a naposledy v roku 1994. Prvé dve snahy stroskotali pre postoje vtedajšieho francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla, zvyšné odmietli Nóri v referende.
Aj keď na ropu bohatá severská krajina nie je súčasťou EÚ, je s blokom silne integrovaná prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru, vďaka čomu má spolu s Islandom a Lichtenštajnskom prístup na jednotný trh Únie. Zároveň to ale znamená, že preberá mnohé pravidlá a nariadenia EÚ. Pri rozhodovaní v rámci EÚ však nemá žiadne slovo.
Vzťahy medzi Bruselom a Oslom, ktoré sa podľa Politica vyznačuje istým odstupom, však vzhľadom na vojny a rastúce hrozby už nevyhovujú súčasným potrebám, podotkla Eriksenová Söreideová.
„Podľa môjho názoru, ako aj názoru mojej strany, by pre nás bolo najlepšie stať sa riadnymi členmi EÚ,“ povedala vo štvrtkovom rozhovore pre magazín. Zdôraznila, že záujmy Nórska podľa nej ležia v rámci EÚ.
Exministerka zahraničných vecí a obrany uviedla, že na nevýhody toho, že Nórsko nie je členom EÚ, poukázal aj nedávny spor, keď EÚ zaviedla obmedzenia na dovoz prísad používaných pri výrobe ocele z tretích krajín vrátane Nórska.
Ako ďalší podnet na vstup do EÚ Eriksenová Söreideová spomenula možný rovnaký krok zo strany Islandu. Tamojšia vláda nedávno navrhla, aby sa 29. augusta konalo referendum o obnovení rokovaní o členstve v EÚ, ktoré boli pozastavené v roku 2015.
Nórsko by z členstva EÚ profitovalo okrem obchodu podľa nej aj v ďalších oblastiach, ako je obrana, vesmír, zdravotníctvo či bezpečnosť v Arktíde.
Prieskumy verejnej mienky z posledných rokov podľa Politica ukazujú, že väčšina Nórov je naďalej proti vstupu do Únie, pričom obavy o ochranu rozsiahlych energetických zdrojov krajiny prevážia nad výhodami členstva. Podpora vstupu ale vzrástla za posledných 18 mesiacov v dôsledku napätia v transatlantických vzťahoch a hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa, že zaberie Grónsko.
Súčasná nórska vláda však neprejavila záujem o začatie celonárodnej diskusie o členstve v EÚ a ďalšie parlamentné voľby sa budú konať až v roku 2029. Höyre je v súčasnosti treťou najpopulárnejšou stranou v Nórsku.
