FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vyplýva to z politickej dohody vládnej Strany práce s menšími opozičnými parlamentnými zoskupeniami.
Autor TASR
Oslo 3. decembra (TASR) - Nórsko najmenej najbližšie štyri roky nevydá prvé licencie na ťažbu nerastov z hlbokého morského dna. Vyplýva to z politickej dohody vládnej Strany práce s menšími opozičnými parlamentnými zoskupeniami. Dohodou si vláda zaistila ich podporu na to, aby mohla schváliť budúcoročný štátny rozpočet, čím zrejme zabránila svojmu pádu. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Nórsko je prvou európskou krajinou, ktorá sprístupnila časť svojich vôd na ťažbu v hĺbke mora po odsúhlasení parlamentom v roku 2024. Vláda plánovala spustiť vydávanie licencií v roku 2025, proti sa ale postavili malé strany, ktorých podpora je však pre ňu kľúčová.
Kabinet teraz súhlasil s tým, že nevyhlási prvé verejné súťaže na takúto ťažbu počas súčasného legislatívneho obdobia, ktoré končí v roku 2029. Ide o súčasť dohody, v rámci ktorej vláda ustúpila požiadavkám svojich spojencov v parlamente, aby mohla schváliť rozpočet na budúci rok. O návrhu rozpočtu budú poslanci hlasovať v piatok.
Ťažba v hlbokom mori je rozvíjajúce sa odvetvie, ktorého cieľom je získať z doteraz nedotknutého morského dna suroviny ako nikel, kobalt a meď. Tie sa v súčasnosti používajú prakticky vo všetkých oblastiach - od batérií až po vojenskú techniku, napísala AFP.
Mimovládne organizácie a vedci varujú, že ťažba nerastných surovín z morského dna by mohla poškodiť biotopy a málo známe druhy fauny a flóry, ktoré sú potenciálne dôležité pre potravinový reťazec. Poukazujú aj na riziko narušenia schopnosti oceánu absorbovať uhlík vypúšťaný ľudskou činnosťou a na hluk, ktorý by mohol rušiť napríklad veľryby.
Najnovší krok nórskej vlády preto v reakcii privítal Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý sa spolu s ďalšími ochranárskymi organizáciami vrátane Greenpeace stavia proti ťažbe. „Toto rozhodnutie predstavuje významný posun v postoji Nórska a je historickým víťazstvom pre prírodu, vedu a verejný tlak,“ uvádza sa vo vyhlásení WWF.
Nórsko podľa stanoviska Greenpeace pristúpilo na dočasný zákaz všetkých prieskumných a ťažobných činnosti v hĺbke mora po tlaku zo strany environmentálnej organizácie a tvrdých rokovaniach, ktoré v krajine viedli zelené opozičné strany. Zároveň vyzvala Oslo, aby sa pripojilo k výzve na globálne moratórium na ťažbu zo morského dna a predložilo návrh na ochranu Arktídy.
Nórsko je prvou európskou krajinou, ktorá sprístupnila časť svojich vôd na ťažbu v hĺbke mora po odsúhlasení parlamentom v roku 2024. Vláda plánovala spustiť vydávanie licencií v roku 2025, proti sa ale postavili malé strany, ktorých podpora je však pre ňu kľúčová.
Kabinet teraz súhlasil s tým, že nevyhlási prvé verejné súťaže na takúto ťažbu počas súčasného legislatívneho obdobia, ktoré končí v roku 2029. Ide o súčasť dohody, v rámci ktorej vláda ustúpila požiadavkám svojich spojencov v parlamente, aby mohla schváliť rozpočet na budúci rok. O návrhu rozpočtu budú poslanci hlasovať v piatok.
Ťažba v hlbokom mori je rozvíjajúce sa odvetvie, ktorého cieľom je získať z doteraz nedotknutého morského dna suroviny ako nikel, kobalt a meď. Tie sa v súčasnosti používajú prakticky vo všetkých oblastiach - od batérií až po vojenskú techniku, napísala AFP.
Mimovládne organizácie a vedci varujú, že ťažba nerastných surovín z morského dna by mohla poškodiť biotopy a málo známe druhy fauny a flóry, ktoré sú potenciálne dôležité pre potravinový reťazec. Poukazujú aj na riziko narušenia schopnosti oceánu absorbovať uhlík vypúšťaný ľudskou činnosťou a na hluk, ktorý by mohol rušiť napríklad veľryby.
Najnovší krok nórskej vlády preto v reakcii privítal Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorý sa spolu s ďalšími ochranárskymi organizáciami vrátane Greenpeace stavia proti ťažbe. „Toto rozhodnutie predstavuje významný posun v postoji Nórska a je historickým víťazstvom pre prírodu, vedu a verejný tlak,“ uvádza sa vo vyhlásení WWF.
Nórsko podľa stanoviska Greenpeace pristúpilo na dočasný zákaz všetkých prieskumných a ťažobných činnosti v hĺbke mora po tlaku zo strany environmentálnej organizácie a tvrdých rokovaniach, ktoré v krajine viedli zelené opozičné strany. Zároveň vyzvala Oslo, aby sa pripojilo k výzve na globálne moratórium na ťažbu zo morského dna a predložilo návrh na ochranu Arktídy.
