Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pietny akt sa konal pri nedávno odhalenom pamätníku od umelca Matiasa Faldbakkena.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Oslo 22. júla (TASR) - Nórsko si v stredu pripomenulo 15. výročie teroristických útokov v Osle a na ostrove Utöya, pri ktorých pravicový extrémista Anders Behring Breivik zavraždil 77 prevažne mladých ľudí.
Ako informovala agentúra DPA, pietny akt sa konal pri nedávno odhalenom pamätníku od umelca Matiasa Faldbakkena, ktorý sa nachádza v zrekonštruovanej vládnej štvrti v Osle. Príhovory tam predniesli nórsky premiér Jonas Gahr Störe a šéf mládežníckej organizácie nórskej Strany práce (AUF) Gaute Börstad Skjervö.
Následne sa v katedrále v Osle konala zádušná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnili kráľ Harald V. a kráľovná Sonja. Na popoludnie bola naplánovaná aj pietna spomienka na ostrove Utöya.
Skjervö, ktorý masaker na ostrove Utöya pred 15 rokmi prežil, vo svojom príhovore vyzval na otvorenú diskusiu o Breivikových útokoch a ideológii, ktorá za nimi stála, ako aj o „dôsledkoch pravicového extrémizmu, nenávisti a pohŕdania demokraciou“.
Príbeh politicky motivovaných masových vrážd je podľa neho potrebné naďalej pripomínať a vysvetľovať, najmä v reakcii na klamstvá a konšpiračné teórie, podľa ktorých boli tieto útoky zinscenované.
Nórske médiá v tejto súvislosti citovali nedávnu správu nórskej bezpečnostnej a spravodajskej služby PST, ktorá upozorňuje na nárast počtu ľudí „inšpirovaných“ činom Breivika. „Hrozba zo strany pravicových extrémistov je dnes väčšia ako v roku 2011,“ uviedla PST krátko pred začiatkom pietnych aktov pri príležitosti 15. výročia tragédie. Konštatovala tiež, že mnohí z týchto ľudí prešli rozmanitým procesom radikalizácie, ktorý nie je založený ani tak na rasovej alebo supremacistickej ideológii, ako na ich vlastných slabostiach.
Fascinácia násilím a masovými vraždami, aké spáchal Breivik, môže byť podľa PST rovnako dôležitá ako pravicová ideológia. PST zároveň vyzvala rodičov, aby monitorovali aktivity svojich detí na sociálnych sieťach.
Útoky v Osle a na ostrove Utöya boli najzávažnejším násilným činom v povojnovej histórii Nórska. Breivika za ne v roku 2012 odsúdili na 21 rokov väzenia, čo bol v tom čase maximálny možný trest. Ten však môže byť predlžovaný, kým bude odsúdený považovaný za hrozbu pre spoločnosť.
Breivik pred 15 rokmi odpálil bombu nastraženú v aute vo vládnej štvrti v Osle, pričom zahynulo osem ľudí. Potom sa vydal na ostrov Utöya, kde v prestrojení za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora AUF. Na ostrove prišlo o život 69 ľudí, väčšina z nich boli tínedžeri a mladí dospelí.
Ako informovala agentúra DPA, pietny akt sa konal pri nedávno odhalenom pamätníku od umelca Matiasa Faldbakkena, ktorý sa nachádza v zrekonštruovanej vládnej štvrti v Osle. Príhovory tam predniesli nórsky premiér Jonas Gahr Störe a šéf mládežníckej organizácie nórskej Strany práce (AUF) Gaute Börstad Skjervö.
Následne sa v katedrále v Osle konala zádušná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnili kráľ Harald V. a kráľovná Sonja. Na popoludnie bola naplánovaná aj pietna spomienka na ostrove Utöya.
Skjervö, ktorý masaker na ostrove Utöya pred 15 rokmi prežil, vo svojom príhovore vyzval na otvorenú diskusiu o Breivikových útokoch a ideológii, ktorá za nimi stála, ako aj o „dôsledkoch pravicového extrémizmu, nenávisti a pohŕdania demokraciou“.
Príbeh politicky motivovaných masových vrážd je podľa neho potrebné naďalej pripomínať a vysvetľovať, najmä v reakcii na klamstvá a konšpiračné teórie, podľa ktorých boli tieto útoky zinscenované.
Nórske médiá v tejto súvislosti citovali nedávnu správu nórskej bezpečnostnej a spravodajskej služby PST, ktorá upozorňuje na nárast počtu ľudí „inšpirovaných“ činom Breivika. „Hrozba zo strany pravicových extrémistov je dnes väčšia ako v roku 2011,“ uviedla PST krátko pred začiatkom pietnych aktov pri príležitosti 15. výročia tragédie. Konštatovala tiež, že mnohí z týchto ľudí prešli rozmanitým procesom radikalizácie, ktorý nie je založený ani tak na rasovej alebo supremacistickej ideológii, ako na ich vlastných slabostiach.
Fascinácia násilím a masovými vraždami, aké spáchal Breivik, môže byť podľa PST rovnako dôležitá ako pravicová ideológia. PST zároveň vyzvala rodičov, aby monitorovali aktivity svojich detí na sociálnych sieťach.
Útoky v Osle a na ostrove Utöya boli najzávažnejším násilným činom v povojnovej histórii Nórska. Breivika za ne v roku 2012 odsúdili na 21 rokov väzenia, čo bol v tom čase maximálny možný trest. Ten však môže byť predlžovaný, kým bude odsúdený považovaný za hrozbu pre spoločnosť.
Breivik pred 15 rokmi odpálil bombu nastraženú v aute vo vládnej štvrti v Osle, pričom zahynulo osem ľudí. Potom sa vydal na ostrov Utöya, kde v prestrojení za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora AUF. Na ostrove prišlo o život 69 ľudí, väčšina z nich boli tínedžeri a mladí dospelí.
