Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výzvu na opatrenia v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie podpísalo približne 30 krajín vrátane Nórska, Kanady, Juhoafrickej republiky a viacerých členských štátov EÚ.
Autor TASR
Oslo 2. novembra (TASR) - Lídri členských krajín Európskej únie budú na budúcotýždňovom neformálnom summite v írskom Dubline po prvý raz rokovať o nástrahách a príležitostiach umelej inteligencie (AI). Štátny tajomník nórskeho ministerstva zahraničných vecí Andreas Motzfeldt Kravik ich vyzval, aby sa zamerali na konkrétne výsledky. V opačnom prípade podľa neho hrozí, že zostanú pri všeobecných diskusiách. TASR o tom informuje na základe pondelkovej správy portálu Politico.
Kravik, ktorý sa podieľa na formovaní medzinárodných pravidiel v oblasti AI, označil za jeden z najdôležitejších krokov vytvorenie spoločného systému na rýchle a transparentné nahlasovanie incidentov súvisiacich s umelou inteligenciou.
„Otázkou je, či bude musieť dôjsť k vážnemu incidentu, aby krajiny pochopili, že je potrebná určitá forma medzinárodnej diskusie a stanovovania pravidiel,“ uviedol v rozhovore pre Politico.
Za potenciálne nebezpečné označil prípady, keď modely umelej inteligencie uniknú zo svojho testovacieho prostredia a v niektorých situáciách sa nabúrajú do systémov konkurenčných spoločností. Takéto incidenty môžu byť podľa neho predzvesťou závažnejších udalostí. Krajiny by preto mali mať spoločný systém na ich oznamovanie, podobne ako pri informovaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o ohniskách ochorení.
Výzvu na opatrenia v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie podpísalo približne 30 krajín vrátane Nórska, Kanady, Juhoafrickej republiky a viacerých členských štátov EÚ. Dohody o medzinárodných zásadách sú však zatiaľ len na začiatku. „Je to, akoby sme sa pokúšali stanoviť letecké normy v 20. rokoch minulého storočia,“ povedal Kravik s odkazom na obdobie, keď sa letectvo ešte len rozvíjalo a jeho regulácia bola náročná.
Za ďalšie prekážky označil konkurenciu medzi Spojenými štátmi a Čínou a názory, podľa ktorých AI nepotrebuje osobitnú reguláciu. Niektorí predstavitelia podľa neho argumentujú, že postačujú existujúce pravidlá o zodpovednosti. Kravik však upozornil, že žalovanie spoločnosti až po spôsobení škody nie je dostatočným riešením.
Rokovania desiatok krajín už priniesli zhodu v niektorých oblastiach, najmä v potrebe nahlasovania incidentov a testovania modelov umelej inteligencie. Tieto skúsenosti by mohli zohľadniť aj lídri štátov EÚ na svojom stretnutí v Dubline 13. novembra.
Kravik, ktorý sa podieľa na formovaní medzinárodných pravidiel v oblasti AI, označil za jeden z najdôležitejších krokov vytvorenie spoločného systému na rýchle a transparentné nahlasovanie incidentov súvisiacich s umelou inteligenciou.
„Otázkou je, či bude musieť dôjsť k vážnemu incidentu, aby krajiny pochopili, že je potrebná určitá forma medzinárodnej diskusie a stanovovania pravidiel,“ uviedol v rozhovore pre Politico.
Za potenciálne nebezpečné označil prípady, keď modely umelej inteligencie uniknú zo svojho testovacieho prostredia a v niektorých situáciách sa nabúrajú do systémov konkurenčných spoločností. Takéto incidenty môžu byť podľa neho predzvesťou závažnejších udalostí. Krajiny by preto mali mať spoločný systém na ich oznamovanie, podobne ako pri informovaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o ohniskách ochorení.
Výzvu na opatrenia v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie podpísalo približne 30 krajín vrátane Nórska, Kanady, Juhoafrickej republiky a viacerých členských štátov EÚ. Dohody o medzinárodných zásadách sú však zatiaľ len na začiatku. „Je to, akoby sme sa pokúšali stanoviť letecké normy v 20. rokoch minulého storočia,“ povedal Kravik s odkazom na obdobie, keď sa letectvo ešte len rozvíjalo a jeho regulácia bola náročná.
Za ďalšie prekážky označil konkurenciu medzi Spojenými štátmi a Čínou a názory, podľa ktorých AI nepotrebuje osobitnú reguláciu. Niektorí predstavitelia podľa neho argumentujú, že postačujú existujúce pravidlá o zodpovednosti. Kravik však upozornil, že žalovanie spoločnosti až po spôsobení škody nie je dostatočným riešením.
Rokovania desiatok krajín už priniesli zhodu v niektorých oblastiach, najmä v potrebe nahlasovania incidentov a testovania modelov umelej inteligencie. Tieto skúsenosti by mohli zohľadniť aj lídri štátov EÚ na svojom stretnutí v Dubline 13. novembra.
