< sekcia Zahraničie

NOVEMBER89: Nemecká demokracia nie je ohrozená napriek rastúcej AfD

Na archívnej snímke z 11. novembra 1989 východonemeckí pohraničiari sa pozerajú cez odkrytú časť Berlínskeho múra, ktorého segment zložili na druhej strane demonštranti neďaleko Brandenburgskej brány. Foto: TASR/AP

Hoci ešte stále existuje veľa rozdielov medzi východným a západným Nemeckom, nie sú až také podstatné, ako sú často vykresľované vo verejných diskusiách, poznamenal historik.

Berlín 15. novembra (TASR) - Demokracia v Nemecku nie je v ohrození, a to ani napriek stúpajúcej podpore krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). V rozhovore pre TASR to uviedol profesor Hermann Wentker pôsobiaci na nemeckom Inštitúte novodobých dejín Mníchov-Berlín (IfZ). Rozhovor poskytol pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru a znovuzjednotenia východného a západného Nemecka.

"Demokracia v Nemecku nie je v ohrození len preto, že máme silnejúcu, stále radikálnejšiu krajne pravicovú stranu (AfD). To sa deje aj v iných krajinách západnej a východnej Európy," povedal Wentker. Sloboda a jednota, ktoré boli výdobytkami pokojnej revolúcie z roku 1989, zostali podľa neho zachované.

Občania tzv. Východného Nemecka počas demonštrácií v novembri 1989 žiadali odstúpenie vedenia štátu a rozpustenie jeho bezpečnostných aparátov. Išlo im o demokratizáciu celého systému vrátane slobodných volieb, dodržiavania ľudských práv a deľby moci. Ideálmi revolúcie boli ukončenie komunistickej diktatúry v Nemeckej demokratickej republike (NDR), život založený na slobodnom rozhodovaní a zriadenie demokratického právneho štátu, uviedol Wentker. Po páde múru prišla navyše požiadavka obnovenia nemeckej jednoty v zmysle hesla "My sme ľud!" (Wir sind das Volk!).

"Znovuzjednotením Nemecka sa dosiahli ciele revolúcie, keďže bol vytvorený demokratický, slobodný systém a sociálne trhové hospodárstvo," uviedol Wentker. "Spoločnosť, rovnako ako politici, však musia pochopiť, že demokracia nie je jednorazovo dosiahnutým stavom, ale trvalou úlohou," dodal.

Hoci ešte stále existuje veľa rozdielov medzi východným a západným Nemeckom, nie sú až také podstatné, ako sú často vykresľované vo verejných diskusiách, poznamenal historik. Až 75 percent ľudí sa totiž podľa prieskumov cíti byť Nemcami a nie západnými či východnými Nemcami.

Wentker zdôraznil, že na ceste k vnútornému zjednoteniu nastal za posledné desaťročia veľký pokrok. Dôležité je podľa neho, aby sa odstránili predovšetkým pretrvávajúce mentálne výhrady západných Nemcov voči východným a naopak.

Čo podľa jeho slov po znovuzjednotení oboch častí Nemecka posilnilo odlišnosti medzi nimi, boli hospodárske problémy vo východných spolkových krajinách, pretože tamojšia ekonomika bola v dôsledku plánovaného hospodárstva v NDR nefunkčná. Po realizácii menovej únie (nahradení východonemeckej marky nemeckou markou) došlo k úpadku východonemeckého trhu, pretože sa extrémne predražili produkty preň vyrobené. To všetko malo dosah na sťažený priebeh privatizácie východonemeckého hospodárstva a zapríčinilo, že mnohí východní Nemci prišli o svoje zamestnanie.

Napriek tomu, že sa hospodárske pomery sa od 90. rokov 20. storočia výrazne zlepšili, životy mnohých východných Nemcov aj dnes často ovplyvňujú pocity straty a neistoty, upozornil Wentker. Reštrukturalizácia hospodárstva a zavedenie západného politického systému spôsobili aj to, že vedúci predstavitelia východných spolkových krajín pochádzali väčšinou zo západu, čo bolo tiež zdrojom nespokojnosti obyvateľov. "Išlo o rozsiahle zmeny dovtedy nepoznaných rozmerov, čo vyvolalo medzi východnými Nemcami široko rozšírený pocit neistoty," povedal.

Zvyšujúca sa popularita AfD vo východonemeckých krajinách však podľa Wentkera súvisí s vývojom v bývalej NDR len čiastočne. AfD totiž zažíva ohlas aj u voličov na západe krajiny - v Bavorsku a Bádensku-Württembersku má možno ešte väčší počet prívržencov než na východe, pretože východonemecké spolkové krajiny majú nižší počet obyvateľov, uviedol.

Za nárast popularity AfD podľa slov nemeckého historika môžu najmä problémy súčasnosti, akými sú migrácia a ekonomická neistota vyvolaná globalizáciou. Ďalším dôvodom je, že vo východnom Nemecku v minulosti nežili nijakí cudzinci a preto tam populisti využili neodôvodnený strach obyvateľstva z odlišnosti. "Po roku 1990 sa tak mnohí ľudia pre neistotu a obavy z budúcnosti stali náchylnými na jednoduché riešenia, ktoré ponúkajú populisti," uzavrel profesor Wentker.