< sekcia Zahraničie

Nový šéf tibetskej exilovej vlády je otvorený rozhovorom s Čínou

Na snímke vľavo novovymenovaný predseda tibetskej exilovej vlády Penpa Cering pózuje pre fotografov s budhistickým mníchom po zložení sľubu v severoindickom meste Dharmsala vo štvrtok 27. mája 2021. Foto: TASR/AP

V súčasnosti žije v exile takmer 64 000 Tibeťanov, pričom najviac sa ich nachádza v Indii, Nepále, ale aj v Európe, severnej Amerike či Austrálii.

Dharmsala 27. mája (TASR) - Novovymenovaný predseda tibetskej exilovej vlády Penpa Cering vo štvrtok uviedol, že je ochotný obnoviť rozhovory s čínskou vládou v záujme vyriešenia dlhoročného vzájomného sporu. Posledné čínsko-tibetské rokovania sa uskutočnili pred viac ako 10 rokmi, pripomína agentúra AP.

Ceringa vo štvrtok oficiálne vymenovali do funkcie predsedu tibetskej exilovej vlády na ceremónii v severoindickom meste Dharmsala, ktoré je sídlom tibetského duchovného vodcu dalajlámu od neúspešného povstania v Tibete v roku 1959. Po zložení prísahy vystúpil s krátkym prejavom, avšak len vo virtuálnej podobe.

Tohtoročné voľby nového predsedu tibetskej vlády boli treťou priamou voľbou exilového vodcu odvtedy, čo sa tejto funkcie v roku 2011 vzdal dalajláma, píše AP. Na voľbách sa zúčastnili členovia tibetskej komunity žijúci v Dharmsale.

Penpa Cering uviedol, že nový oficiálny dokument čínskej vlády týkajúci sa Tibetu, zverejnený 21. mája, neponúka žiadne nové riešenia problému tibetskej otázky. Dodal však, že tibetská vláda je ochotná poslať do Číny svojho predstaviteľa, aby overil údaje uvedené v tomto dokumente.

"Vždy sme konali v súlade s naším postojom, že sme ochotní osloviť čínsku vládu a vyriešiť čínsko-tibetský konflikt," povedal novinárom Cering, ktorý na čele exilovej vlády nahradil Lobsanga Sangaja.

Mnohí Tibeťania vinia čínsku vládu z potláčania budhizmu - tibetského štátneho náboženstva a filozofie. Zároveň tvrdia, že Čína si neprávom nárokuje ich na minerály bohaté územie.

Peking tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že Tibet, ktorý je pod jeho správou od roku 1951, je súčasťou čínskeho územia už od polovice 13. storočia, približuje AP.

Čína neuznáva legitimitu tibetskej exilovej vlády a s jej predstaviteľmi neviedla žiadne rokovania od roku 2010. India oficiálne považuje Tibet za súčasť Číny, avšak poskytla útočisko viacerým predstaviteľom tibetskej vlády a dalajlámovi.

V súčasnosti žije v exile takmer 64 000 Tibeťanov, pričom najviac sa ich nachádza v Indii, Nepále, ale aj v Európe, severnej Amerike či Austrálii, píše AP.