Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Koalícia Progresívne Bulharsko spája ľavicovo orientované Hnutie nášho ľudu (DNN), Sociálnodemokratickú stranu (SDP) a politické hnutie Sociálni demokrati (PDS).
Autor TASR
Sofia 2. marca (TASR) - O priazeň voličov v predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku sa bude uchádzať aj trojkoalícia nazvaná Progresívne Bulharsko. O jej zaregistrovaní Ústrednou volebnou komisiou v pondelok informoval jej spoluzakladateľ a bývalý bulharský prezident Rumen Radev. Predčasné voľby sa v Bulharsku budú konať 19. apríla a budú v poradí ôsme za posledných sedem rokov, uviedla agentúra Reuters.
Koalícia Progresívne Bulharsko spája ľavicovo orientované Hnutie nášho ľudu (DNN), Sociálnodemokratickú stranu (SDP) a politické hnutie Sociálni demokrati (PDS).
Radev, ktorý v januári odstúpil zo svojej prevažne ceremoniálnej funkcie hlavy štátu, patrí v Bulharsku medzi najpopulárnejších politikov. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že jeho koalícia môže v parlamentných voľbách získať viac než 30 percent hlasov.
Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia po tom, ako protikorupčné protesty v polovici decembra 2025 viedli k pádu vlády vedenej konzervatívcami.
Tieto protesty Radev podporoval. Vo svojom príspevku na sieti Facebook, v ktorom oznamoval registráciu Progresívneho Bulharska, uviedol, že táto trojkoalícia „rozloží oligarchický a skorumpovaný model“ a „odpovie na volanie ... po slobode, solidárnosti a spravodlivosti a na rozvoj Bulharska ako moderného, demokratického európskeho štátu“.
Zatiaľ nie je jasné, či sa Radev bude uchádzať o mandát poslanca parlamentu, doplnil Reuters.
Za prezidenta bol prvýkrát zvolený v roku 2016. Jeho kandidatúru vtedy podporili socialisti, ktorí majú tradične proruské postoje. V roku 2020 sa Radev postavil na stranu masových protestov proti korupcii, čo mu v roku 2021 pomohlo získať druhý prezidentský mandát. V januári 2026 oznámil, že odstupuje z funkcie.
Ako prezident vyjadroval nesúhlas s vyslaním vojenskej pomoci na vojnou zmietanú Ukrajinu. Aj v rozhovore pre nemecký denník Berliner Zeitung nedávno povedal, že by rád „videl v tomto konflikte viac diplomacie“. „Zatiaľ sme sa sústredili najmä na vojenskú a ekonomickú podporu bez toho, aby sme vyčerpali všetky diplomatické nástroje,“ upozornil Radev.
Bulharsko, ktoré sa 1. januára 2026 pripojilo k eurozóne, čelí dlhodobej politickej nestabilite: politické strany v rozdrobenom parlamente od roku 2021 nedokážu vytvoriť stabilné vládne koalície.
Koalícia Progresívne Bulharsko spája ľavicovo orientované Hnutie nášho ľudu (DNN), Sociálnodemokratickú stranu (SDP) a politické hnutie Sociálni demokrati (PDS).
Radev, ktorý v januári odstúpil zo svojej prevažne ceremoniálnej funkcie hlavy štátu, patrí v Bulharsku medzi najpopulárnejších politikov. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že jeho koalícia môže v parlamentných voľbách získať viac než 30 percent hlasov.
Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia po tom, ako protikorupčné protesty v polovici decembra 2025 viedli k pádu vlády vedenej konzervatívcami.
Tieto protesty Radev podporoval. Vo svojom príspevku na sieti Facebook, v ktorom oznamoval registráciu Progresívneho Bulharska, uviedol, že táto trojkoalícia „rozloží oligarchický a skorumpovaný model“ a „odpovie na volanie ... po slobode, solidárnosti a spravodlivosti a na rozvoj Bulharska ako moderného, demokratického európskeho štátu“.
Zatiaľ nie je jasné, či sa Radev bude uchádzať o mandát poslanca parlamentu, doplnil Reuters.
Za prezidenta bol prvýkrát zvolený v roku 2016. Jeho kandidatúru vtedy podporili socialisti, ktorí majú tradične proruské postoje. V roku 2020 sa Radev postavil na stranu masových protestov proti korupcii, čo mu v roku 2021 pomohlo získať druhý prezidentský mandát. V januári 2026 oznámil, že odstupuje z funkcie.
Ako prezident vyjadroval nesúhlas s vyslaním vojenskej pomoci na vojnou zmietanú Ukrajinu. Aj v rozhovore pre nemecký denník Berliner Zeitung nedávno povedal, že by rád „videl v tomto konflikte viac diplomacie“. „Zatiaľ sme sa sústredili najmä na vojenskú a ekonomickú podporu bez toho, aby sme vyčerpali všetky diplomatické nástroje,“ upozornil Radev.
Bulharsko, ktoré sa 1. januára 2026 pripojilo k eurozóne, čelí dlhodobej politickej nestabilite: politické strany v rozdrobenom parlamente od roku 2021 nedokážu vytvoriť stabilné vládne koalície.
