Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Zahraničie

O legálnosti pozastavenia činnosti britského parlamentu rozhodne súd

Ilustračná snímka. Foto: Ilustračné foto

Sťažnosť voči kontroverznému rozhodnutiu premiéra Borisa Johnsona o pozastavení činnosti parlamentu pred blížiacim sa termínom brexitu začal britský najvyšší súd prerokúvať ešte v utorok.

Londýn 19. septembra (TASR) - Britský najvyšší súd by mal už na začiatku budúceho týždňa zverejniť svoj verdikt v otázke sťažnosti voči kontroverznému rozhodnutiu premiéra Borisa Johnsona o pozastavení činnosti parlamentu pred blížiacim sa termínom brexitu. Vo štvrtok o tom informovala agentúra DPA.

"Musím opätovne zdôrazniť, že tento prípad nie je o tom, kedy a za akých podmienok opustí Spojené kráľovstvo Európsku úniu," uviedla na záver trojdňového pojednávania predsedníčka 11-členného zboru sudcov Brenda Haleová.

Sudcov podľa predsedníčky senátu zaujíma "výlučne otázka legálnosti premiérovho rozhodnutia" odporučiť britskej kráľovnej Alžbete II., aby pozastavila činnosť parlamentu do 14. októbra.

"Ako sme mali možnosť počuť, nie je to jednoduchá otázka, a my budeme podrobne zvažovať všetky argumenty, ktoré nám boli odprezentované," uviedla Haleová s tým, že senát by chcel svoje rozhodnutie zverejniť "na začiatku budúceho týždňa".

Sťažnosť voči kontroverznému rozhodnutiu premiéra Borisa Johnsona o pozastavení činnosti parlamentu pred blížiacim sa termínom brexitu začal britský najvyšší súd prerokúvať ešte v utorok.

Právny zástupca aktivistky, ktorá sťažnosť iniciovala, vtedy najvyšší súd požiadal, aby označil súčasné päťtýždňové pozastavenie činnosti Dolnej snemovne parlamentu za protiprávne.

Príslušnú sťažnosť aktivistky Giny Millerovej už 6. septembra zamietol londýnsky vrchný súd. Povolil však, aby ju v odvolacom konaní prerokoval ešte najvyšší súd Spojeného kráľovstva.

Právnik David Pannick, zastupujúci sťažovateľku, v utorok sudcom najvyššieho súdu povedal, že Johnson požiadal kráľovnú o pozastavenie činnosti parlamentu s "nezákonným zámerom". Podľa neho chcel premiér "umlčať parlament", pretože ho považuje za "prekážku pri presadzovaní svojich politických cieľov".

Podľa kritikov si "prorogáciu", teda prerušenie zasadnutia parlamentu, Johnson vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody. Britský premiér trvá na tom, že Spojené kráľovstvo musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej, s čím však nesúhlasia mnohí členovia Dolnej snemovne vrátane časti poslancov Johnsonovej Konzervatívnej strany.

Zasadnutie britského parlamentu bolo prerušené 10. septembra. Poslanci sa opäť zídu 14. októbra, teda len niečo vyše dva týždne pred termínom brexitu.

V prípade, že by najvyšší súd označil prorogáciu parlamentu za nezákonnú, Dolná snemovňa by mohla znovu zasadnúť.