80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Exit polly zverejnené po zatvorení volebných miestností ešte naznačovali, že Milanovič mohol získať viac ako 50 percent hlasov, čo by znamenalo jeho víťazstvo už v prvom kole prezidentských volieb.
Autor TASR
Záhreb 30. decembra (TASR) – Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v nedeľňajšom prvom kole volieb novej hlavy štátu napokon nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. O dva týždne sa tak stretne v druhom kole so svojím konzervatívnym súperom Draganom Primoracom. Vyplýva to z oficiálnych takmer úplných výsledkov sčítania, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Favorizovaný Milanovič, ktorého podporili opoziční sociálni demokrati, dostal 49,2 percenta hlasov a Primorac, kandidát vládnucej konzervatívnej strany Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ich dostal 19,4 percenta, oznámila štátna volebná komisia po sčítaní hlasov z takmer 99 percent volebných miestností.
Tzv. exit polly zverejnené po zatvorení volebných miestností ešte naznačovali, že Milanovič mohol získať viac ako 50 percent hlasov, čo by znamenalo jeho víťazstvo už v prvom kole prezidentských volieb. Druhé sa bude konať 12. januára 2025.
Milanovič (58) je najpopulárnejším politikom v krajine a podľa portálu Politico ho pre nacionalistický populizmus niekedy nazývajú chorvátskym Donaldom Trumpom. V kampani vystupoval skôr zdržanlivo a prezentoval sa ako jediná bariéra, ktorá krajinu chráni pred jej úplným ovládnutím stranou HDZ premiéra Andreja Plenkoviča, uviedla agentúra APA.
Ešte ako líder Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) bol Milanovič v rokoch 2011-16 premiérom. So svojím nástupcom na tomto poste Plenkovičom sa opakovane dostávajú do sporov. Milanovič otvorene kritizuje západnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu s tým, že Chorvátsko by sa nemalo stavať na žiadnu stranu a držať bokom od globálnych sporov, hoci je členom NATO a EÚ. Plenkovič ho označil za proruského a hrozbu pre medzinárodné postavenie krajiny.
Primorac vyhlásil, že miesto Chorvátska je na Západe, nie Východe, a snažil sa vykresľovať ako politik, ktorý spája, v kontraste s Milanovičom, ktorý podľa neho rozdeľuje. Jeho prezidentskú kandidatúru však poznačil korupčný škandál, pri ktorom skončil v novembri vo väzbe minister zdravotníctva a ktorý patril k hlavným témam predvolebných diskusií, priblížila agentúra AP.
Favorizovaný Milanovič, ktorého podporili opoziční sociálni demokrati, dostal 49,2 percenta hlasov a Primorac, kandidát vládnucej konzervatívnej strany Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ich dostal 19,4 percenta, oznámila štátna volebná komisia po sčítaní hlasov z takmer 99 percent volebných miestností.
Tzv. exit polly zverejnené po zatvorení volebných miestností ešte naznačovali, že Milanovič mohol získať viac ako 50 percent hlasov, čo by znamenalo jeho víťazstvo už v prvom kole prezidentských volieb. Druhé sa bude konať 12. januára 2025.
Milanovič (58) je najpopulárnejším politikom v krajine a podľa portálu Politico ho pre nacionalistický populizmus niekedy nazývajú chorvátskym Donaldom Trumpom. V kampani vystupoval skôr zdržanlivo a prezentoval sa ako jediná bariéra, ktorá krajinu chráni pred jej úplným ovládnutím stranou HDZ premiéra Andreja Plenkoviča, uviedla agentúra APA.
Ešte ako líder Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) bol Milanovič v rokoch 2011-16 premiérom. So svojím nástupcom na tomto poste Plenkovičom sa opakovane dostávajú do sporov. Milanovič otvorene kritizuje západnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu s tým, že Chorvátsko by sa nemalo stavať na žiadnu stranu a držať bokom od globálnych sporov, hoci je členom NATO a EÚ. Plenkovič ho označil za proruského a hrozbu pre medzinárodné postavenie krajiny.
Primorac vyhlásil, že miesto Chorvátska je na Západe, nie Východe, a snažil sa vykresľovať ako politik, ktorý spája, v kontraste s Milanovičom, ktorý podľa neho rozdeľuje. Jeho prezidentskú kandidatúru však poznačil korupčný škandál, pri ktorom skončil v novembri vo väzbe minister zdravotníctva a ktorý patril k hlavným témam predvolebných diskusií, priblížila agentúra AP.
