Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Zahraničie

O novom prezidentovi Čiernej Hory rozhodne až druhé kolo volieb

Súčasný prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič hlasuje v prezidentských voľbách 19. marca 2023 v Podgorici. Foto: TASR/AP

Do druhého kola postupujú kandidáti z prvých dvoch miest. Oficiálne výsledky však budú pravdepodobne zverejnené až o niekoľko dní, kým sa nevyhodnotia sťažnosti na nezrovnalosti pri hlasovaní.

Podgorica 19. marca (TASR) — O novom prezidentovi Čiernej Hory rozhodne až druhé kolo volieb, ktoré sa uskutoční 2. apríla. V nedeľňajšom prvom kole nezískal totiž žiadny zo siedmich kandidátov potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na odhady Centra pre monitorovanie a výskum (CeMI) založené na reprezentatívnej vzorke odovzdaných hlasov. Podľa CEMI získal najviac hlasov — 35,3 percenta — úradujúci prezident Milo Djukanovič.

Na druhom mieste skončil bývalý minister hospodárstva a proeurópsky orientovaný ekonóm Jakov Milatovič, ktorý dostal vyše 29 percent hlasov. Prosrbský a proruský politik a predseda opozičnej strany Demokratický front Andrija Mandič skončil tretí so ziskom viac ako 19 percent hlasov.

Do druhého kola postupujú kandidáti z prvých dvoch miest. Oficiálne výsledky však budú pravdepodobne zverejnené až o niekoľko dní, kým sa nevyhodnotia sťažnosti na nezrovnalosti pri hlasovaní.

Djukanovič je veteránom čiernohorskej politiky, v ktorej sa pohybuje už 33 rokov. Od roku 1991 bol šesťkrát premiérom. V prípade ďalšieho víťazstva v prezidentských voľbách to bude jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta.

Oponenti obviňujú Djukanoviča a jeho stredoľavicovú Demokratickú stranu socialistov (DPS) z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin a z toho, že krajinu s približne 620.000 obyvateľmi riadi ako svoj osobný majetok. Djukanovič tieto obvinenia odmieta.

Vo štvrtok Djukanovič rozpustil parlament a na druhý deň vypísal predčasné parlamentné voľby na 11. júna.

Po invázii ruskej armády na Ukrajinu sa Čierna Hora pripojila k sankciám EÚ voči Moskve. Kremeľ následne zaradil Čiernu Horu na svoj zoznam nepriateľských štátov.