Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Zahraničie

Na úrad lyonského arcibiskupa kandiduje aj žena

Na archívnej snímke z 30. januára 2020 kardinál Philippe Barbarin. Foto: TASR/AP

Už dva dni po tom, ako Soupaová oznámila svoj zámer, vzniklo niekoľko výborov a združení na jej podporu, a to aj medzi ženami hlásiacimi sa ku katolíckej cirkvi.

Paríž 31. mája (TASR) - Záujem o voľný post arcibiskupa vo francúzskom Lyone prejavila aj 73-ročná teologička Anna Soupaová.

Ako uviedla v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1, je si vedomá, že ako žena a laička nemá ani najmenšiu šancu na úspech. Priznala, že jej kandidatúra je do veľkej miery provokáciou v tom zmysle, že "chce posunúť hranice vnútri cirkvi", bojovať "proti neviditeľnosti žien" a otvoriť diskusiu o ich role v katolíckej cirkvi. V tejto súvislosti sa obrátila aj na iné ženy a vyzvala ich nasledovať svoj príklad.

Úrad lyonského arcibiskupa je neobsadený od demisie kardinála Philippa Barbarina, ktorý sa ho vzdal po afére spojenej s kňazom Bernardom Preynatom, obvineným z pohlavného obťažovania mladistvých.

Soupaová v rozhovore pre Europe 1 upozornila na to, že lyonské arcibiskupstvo sa stalo povestným problémami so svojím vedením, keďže "štyria arcibiskupi po sebe si nevšimli problém so zneužívaním" mladistvých.

"Takto to ďalej v cirkvi vo Francúzsku nemôže ísť," zdôraznila Soupaová, ktorá veľmi chce, "aby sa to zmenilo".

Aj preto prišla s iniciatívou, ktorou chce "búrať hranice". Situáciu, keď "sa chystá x-té vymenovanie biskupa rovnakého strihu", považuje za vhodný čas povedať si, že by vedenie arcibiskupstva mohlo byť iné a mohol by tam zavládnuť iný prístup k riešeniu problémov.

Podľa jej názoru sa cirkev bez žien nezaobíde. Vysvetlila, že záujem o biskupský stolec prejavila, lebo "keď vám (v cirkvi) všetko zakazujú, treba sa chopiť iniciatívy". V tejto súvislosti vyzvala aj iné ženy, ktoré majú "chuť kandidovať" do nejakej funkcie, aby tak aj urobili.

Už dva dni po tom, ako Soupaová oznámila svoj zámer, vzniklo niekoľko výborov a združení na jej podporu, a to aj medzi ženami hlásiacimi sa ku katolíckej cirkvi.

Sympatie jej vyjadrili aj združenia bojujúce proti sexuálnemu zneužívaniu v katolíckej cirkvi i zástupcovia obetí pedofilov v radoch duchovných.

Denník Le Monde poznamenal, že časť sympatizantov nepodporuje ani tak kandidatúru Soupaovej, ako jej presvedčenie, že cirkev môže byť lepšia a ústretovejšia k ženám.

V rámci cirkvi uznávaná teologička z rehole dominikánok Véronique Margronová pre denník Le Monde uviedla, že Anne Soupaová "kladie správne otázky", najmä pokiaľ ide o slabú pluralitu názorov a nedostatočné zastúpenie žien na tých postoch v cirkvi, kde sa prijímajú rozhodnutia.

Margronová si však nemyslí, že zložité problémy v cirkvi sa vyriešia nominovaním ženy na najvyšší post v biskupstve. Ocenila však "sviežosť a humor", ktoré sprevádzajú Soupaovej snahy.

Marie Mulletová-Abrassartová, ktorá je prezidentkou skautského hnutia vo Francúzsku (SGDF), vyzdvihla odvahu Soupaovej. Tá podľa nej vie, že "provokuje a že sa jej to môže vrátiť" ako bumerang, ale "napriek tomu znovu otvára tak potrebnú diskusiu o mieste žien a laikov v cirkvi".

Odborník na cirkevné otázky Christian Terras podľa televízie France 3 pripomenul, že pôvodne si biskupov volili samotní veriaci, v súčasnosti ich však vymenúva pápež.

Kardinál Barbarin bol najvyššie postaveným francúzskym duchovným odsúdeným v rámci pedofilných škandálov v katolíckej cirkvi. Koncom januára ho však francúzsky súd zbavil viny z krytia pohlavného zneužívania detí.

Pred súdom sa Barbarin ocitol preto, že nenahlásil prípady sexuálneho zneužívania približne 80 chlapcov-skautov, ktorých sa mal v 70. a 80. rokoch 20. storočia dopustiť kňaz Preynat.

Skupina deviatich bývalých obetí tvrdila, že kardinál Barbarin ako lyonský arcibiskup v roku 2007 príslušné podozrenia voči Preynatovi dostatočne nepreskúmal. Kňaz sa tak mohol naďalej stretávať s mládežou, a to až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2015.

V marci tohto roku bol Preynat odsúdený na päť rokov väzenia za zneužívanie mladistvých.