New York 24. septembra (TASR) - Americký prezident Barack Obama dnes v rozprave na Valnom zhromaždení OSN zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo musí presadiť zákaz chemických zbraní v Sýrii.
Obama tiež povedal, že Bezpečnostná rada OSN musí schváliť "silnú rezolúciu", aby bolo zabezpečené, že Sýria dodrží svoje záväzky ohľadom chemických zbraní.
Ako ďalej informoval šéf Bieleho domu, Spojené štáty sú pripravené poskytnúť Sýrii ďalšiu humanitárnu pomoc za 340 miliónov dolárov. Vyzval ostatné krajiny, aby tiež prispeli.
V súvislosti so situáciou na Blízkom východe Obama poznamenal, že Spojené štáty sú pripravené využiť všetky prvky sily USA - vrátane vojenskej sily - aby zabezpečili americké záujmy v tomto regióne.
Na margo americkej politiky na Blízkom východe a v severnej Afrike šéf Bieleho domu vysvetlil, že Washington uskutoční "priamu akciu", ak to bude nevyhnutné na elimináciu hrozieb, a použije vojenskú silu v prípade, že diplomacia zlyhá, uviedla tlačová agentúra Reuters.
Brazília ponúka azyl sýrskym utečencom
Brazílska vláda oznámila, že udelí osobitné víza Sýrčanom, ktorí chcú opustiť vojnou sužovanú krajinu a odcestovať do Brazílie. Informovala o tom agentúra Associated Press.
V Brazílii už žije sýrska prisťahovalecká komunita s odhadovaným počtom troch miliónov ľudí.
Brazílsky vládny denník dnes napísal, že ministerstvo zahraničných vecí dostalo splnomocnenie vydávať víza "z humanitárnych príčin" a umožniť Sýrčanom, ktorých zasiahol konflikt a "zhoršenie životných podmienok", vstúpiť do juhoamerickej krajiny.
Americký prezident zdôraznil, že USA chcú riešiť iránsky jadrový problém mierovými prostriedkami. Spojené štáty sú rozhodnuté zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane, avšak nesnažia sa o zmenu režimu, skonštatoval Obama.
V rozprave VZ OSN Obama ďalej povedal, že nariadil ministrovi zahraničných vecí Johnovi Kerrymu, aby spolu s ďalšími krajinami vyvíjal diplomatické úsilie o riešenie problému iránskeho jadrového programu, informovala DPA.
V tejto súvislosti Obama poukázal na výroky iránskych lídrov, avšak podotkol, že zmierlivé slová musia byť doplnené krokmi, ktoré sú "transparentné a overiteľné". Pripustil, že prekážky možno budú priveľké, ale vyjadril rozhodnutie ísť diplomatickou cestou.
OSN: Pan v úvode rozpravy VZ OSN zdôraznil potrebu politickej dohody v Sýrii
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun dnes v úvode všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN označil vojenské riešenie konfliktu v Sýrii za ilúziu a zdôraznil, že jediným riešením je politická dohoda, uviedla tlačová agentúra DPA.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-munFoto: TASR/APPan vyzval svetových lídrov, aby prestali podnecovať krviprelievanie v Sýrii a dostali obe strany k rokovaciemu stolu v snahe ukončiť konflikt, ktorý je "najväčšou výzvou mieru a bezpečnosti vo svete", informovala agentúra AP.
Podľa šéfa OSN vytvorila reakcia na "ohavné použitie chemických zbraní" pri Damasku diplomatický spád udalostí, ktorý bol prvým znakom jednoty za veľmi dlhý čas. Pan Ki-mun vyzval tiež na potrestanie páchateľov chemického útoku - možno na Medzinárodnom trestnom súde (ICC).
Na Bezpečnostnú radu OSN Pan naliehal, aby prijala vynútiteľnú rezolúciu o americko-ruskej dohode, ktorá má dostať sýrske chemické zbrane pod medzinárodnú kontrolu. Apeloval tiež na sýrsku vládu, opozíciu, ako aj na všetkých v rokovacej sále, ktorí majú vplyv na obe strany konfliktu, aby umožnili mierovú konferenciu.
Gašparovič vo VZ OSN: Kríza v Sýrii je skúškou pre medzinárodné spoločenstvo
Súčasná kríza v Sýrii je skúškou rozhodnosti medzinárodného spoločenstva a jeho schopnosti efektívne reagovať. Angažovanosť Organizácie Spojených národov pri riešení tohto konfliktu je nevyhnutná, pretože úloha OSN nemá alternatívu. Vo všeobecnej rozprave 68. zasadania Valného zhromaždenia OSN to dnes povedal prezident SR Ivan Gašparovič.
Ako konštatoval, neschopnosť Bezpečnostnej rady OSN efektívne konať v tejto otázke je znepokojujúca. OSN má potenciál byť globálnym lídrom pri zabezpečení mieru a prosperity pre všetkých, avšak relevantnosť organizácie bude ohrozená, ak neposilní svoju efektivitu. "Aby mohla OSN komplexne plniť svoje úlohy, musí byť silná, inkluzívna a otvorená," povedal Gašparovič vo vystúpení, v ktorom tiež bilancoval 20 rokov členstva SR v OSN a predstavil slovenské pozície k aktuálnym problémom medzinárodného spoločenstva. TASR o tom informoval hovorca prezidenta SR Marek Trubač.
Ivan GašparovičFoto: TASR/Tomáš DobošV súvislosti s konfliktom v Sýrii vyzval prezident SR na mimoriadnu opatrnosť pri zvažovaní postupov. Pri posúdení možných dôsledkov vojenského zásahu je totiž jasné, že jediné dobré riešenie je diplomatické. "Nebojme sa prijímať kompromisné riešenia, ktoré môžu poslúžiť ako základ pre budúce pozitívne vyriešenie celého problému," zdôraznil Gašparovič. Slovensko podľa neho zásadne odsudzuje použitie chemických zbraní, ku ktorému došlo v Sýrii, ako zločin proti ľudskosti a dôrazne žiada potrestanie vinníkov Medzinárodným trestným súdom.
"Svet zneistený globálnou krízou od nás očakáva zodpovednosť a rozhodnosť spoločne konať. V mene ľudstva, nie výlučne podľa úzkych národných či korporátnych záujmov. Je čas naučiť sa rešpektovať svoje rozdielnosti a stať sa skutočnými spojenými národmi," vyhlásil Gašparovič.
Medzi hlavné oblasti pôsobenia Slovenska v OSN bude naďalej patriť posilňovanie kapacít svetovej organizácie v rámci reformy bezpečnostného sektora. Poukázal na to, že SR dlhodobo podporuje aktivity OSN na udržanie mieru a bezpečnosti vo svete. Snahy SR v medzinárodnom krízovom manažmente a pri budovaní mieru, stability a prosperity sa dlhodobo sústreďujú na Afganistan, kde poskytuje vojenskú, civilnú i rozvojovú pomoc.
Gašparovič osobitne zdôraznil, že reforma bezpečnostného sektora je kľúčovou pre tvorbu fungujúceho právneho štátu po konfliktoch. "Ak nedáme ľuďom istotu, bezpečnosť, vzdelanie a prácu, rýchlo v beznádeji opäť siahnu po zbrani," povedal. Privítal tiež, že otázka udržateľného ekonomického rozvoja a sociálnej stability ako prevencie konfliktov je jednou z priorít súčasného zasadania VZ OSN. "Mier nemôže existovať bez hospodárskej stability a prosperity," povedal.
Slovensko sa chce podľa I. Gašparoviča aktívne podieľať na tvorbe rozvojových cieľov OSN po roku 2015 a chce prispieť k odbornej debate prácou v expertnej skupine pre financovanie trvalo udržateľného rozvoja.
Gašparovič konštatoval, že SR odovzdáva skúsenosti z obdobia transformácie a integrácie najmä krajinám Východného partnerstva a Západného Balkánu, ale aj iným krajinám ako Keňa či Afganistan. Chce vrátiť tiež rozvojovú pomoc, ktorú samo dostalo, a to podporou krajín, ktoré sú na ňu odkázané. V tejto oblasti sa zameriava na znižovanie chudoby - prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či zlepšenie postavenia žien a mladých.
Gašparovič pripomenul, že SR si tento rok pripomína 20. výročie svojej samostatnej existencie, počas ktorej posilňovalo a prehlbovalo spoluprácu s OSN. "Slovensko prispieva k širokej škále aktivít OSN prácou v jej hlavných orgánoch, priamou účasťou na vyše sedemnástich mierových operáciách či zrealizovaním viac ako štyristo humanitárnych a rozvojových projektov vo viac ako 20 krajinách," dodal s tým, že vďaka dôvere svojich partnerov bolo Slovensko zvolené do všetkých dôležitých orgánov OSN.
OSN: Inšpektori sa vrátia do Sýrie skúmať použitie chemických zbraní
Tím chemických inšpektorov OSN, ktorý vedie švédsky odborník Ake Sellström, sa v stredu vráti do Sýrie, uviedli dnes predstavitelia OSN v Ženeve.
Inšpektori Organizácie Spojených národov sa vrátia do Sýrie, aby dokončili vyšetrovanie, informovala tlačová agentúra AP. Vyšetrovanie má v blízkom čase priniesť hodnoverné obvinenia v súvislosti s použitím chemických zbraní v tejto arabskej krajine, sužovanej občianskou vojnou.
Vo vyhlásení OSN sa uvádza, že súčasťou vyšetrovania bude získavanie informácií o údajnom útoku chemickými zbraňami, ku ktorému došlo 19. marca v dedine Chán al-Asal pri meste Aleppo.
Pri predchádzajúcej ceste do Sýrie tím expertov zostavil správu, podľa ktorej bol 21. augusta pri útoku neďaleko Damasku použitý nervový plyn sarin.
Obama ocenil ústretovosť Libanonu pri prijímaní utečencov zo Sýrie
Americký prezident Barack Obama ocenil dnes ústretovosť Libanonu pri prijímaní utečencov zo Sýrie, informovala tlačová agentúra AP.
Obama sa popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku stretol s libanonským prezidentom Michelom Sulajmánom. Stretnutie sa konalo po tom, ako americký prezident oznámil, že USA v reakcii na sýrsku krízu poskytnú ďalšiu humanitárnu pomoc vo výške 339 miliónov dolárov (vyše 251 miliónov eur).
Z tejto pomoci bude 74 miliónov dolárov (približne 55 miliónov eur) určených pre Libanon, aby krajina mohla pomôcť sýrskym utečencom. Sulajmán vysvetlil, že s prílevom utečencov majú ťažkosti.
V Libanone žije približne 4,5 milióna ľudí, pričom krajina prichýlila viac ako 700.000 registrovaných utečencov. Pravdepodobne ich tam však prišlo viac.
Libanonský prezident uviedol, že počet sýrskych utečencov v krajine odhadujú na milión, pričom každý týždeň pribúdajú tisíce ďalších. Obama vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo väčšiu pomoc.