Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Volebné miestnosti sa v Slovinsku otvorili o 7.00 h ráno a zatvoria sa o 19.00 h. Oprávnenie voliť má celkovo takmer 1,7 milióna Slovincov.
Autor TASR
Ľublana 23. októbra (TASR) - Slovinskí voliči si v nedeľu volia nového prezidenta. Napriek tomu, že prezident má v Slovinsku predovšetkým reprezentatívnu úlohu, sú nedeľňajšie voľby vnímané ako skúška tamojšej liberálnej vlády. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a STA.
Volebné miestnosti sa v Slovinsku otvorili o 7.00 h ráno a zatvoria sa o 19.00 h. Oprávnenie voliť má celkovo takmer 1,7 milióna Slovincov, ktorí môžu svoj hlas odovzdať v jednej z 3184 volebných miestností. Voliči sa musia preukázať pri voľbe občianskym preukazom a hlas môžu odovzdať iba jednému kandidátovi.
Približne 30 volebných stanovíšť bolo zriadených aj na slovinských zastupiteľských úradoch v zahraničí. Takéto stanovište je zriadené aj na slovinskom veľvyslanectve v Bratislave, kde bude otvorené od 9.00 h do 17.00 h, informuje slovinské veľvyslanectvo na Facebooku.
Nový prezident nahradí vo funkcii dosluhujúcu hlavu štátu Boruta Pahora, ktorý funkciu zastával už dve volebné obdobia a nemôže tak opäť kandidovať. Zo siedmych prezidentských kandidátov vedú v predvolebných prieskumoch traja. Favoritom je bývalý minister zahraničných vecí pravičiar Anže Logar, ktorý by mohol získať asi 30 percent hlasov. Za Logarom nasleduje centrická nezávislá kandidátka Nataša Pircová Musarová s 20 percentami hlasov a vládny kandidát sociálny demokrat Milan Brglez so 17 percentami hlasov.
Keďže ani jeden z nich zrejme nezíska potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov, tak je pravdepodobné, že sa o tri týždne uskutoční i druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Politológovia očakávajú, že do druhého kola postúpi Logar a jeho súperom bude buď Pircová Musarová alebo Brglez.
Anže Logar bol členom vlády pravicového expremiéra Janeza Janšu a jeho víťazstvo by zasadilo úder súčasnej liberálnej slovinskej vláde, ktorá pred šiestimi mesiacmi nahradila vládu Janšu. Ak by voľby vyhrala Pircová Musarová stala by sa prvou ženou vo funkcii prezidenta od vyhlásenia slovinskej nezávislosti v roku 1991.
Brglez, ktorý je členom Európskeho parlamentu, vstúpil do volieb až po tom, čo sa z nich zo súkromných dôvodov stiahol pôvodný kandidát vládnucej koalície.
Volebné miestnosti sa v Slovinsku otvorili o 7.00 h ráno a zatvoria sa o 19.00 h. Oprávnenie voliť má celkovo takmer 1,7 milióna Slovincov, ktorí môžu svoj hlas odovzdať v jednej z 3184 volebných miestností. Voliči sa musia preukázať pri voľbe občianskym preukazom a hlas môžu odovzdať iba jednému kandidátovi.
Približne 30 volebných stanovíšť bolo zriadených aj na slovinských zastupiteľských úradoch v zahraničí. Takéto stanovište je zriadené aj na slovinskom veľvyslanectve v Bratislave, kde bude otvorené od 9.00 h do 17.00 h, informuje slovinské veľvyslanectvo na Facebooku.
Nový prezident nahradí vo funkcii dosluhujúcu hlavu štátu Boruta Pahora, ktorý funkciu zastával už dve volebné obdobia a nemôže tak opäť kandidovať. Zo siedmych prezidentských kandidátov vedú v predvolebných prieskumoch traja. Favoritom je bývalý minister zahraničných vecí pravičiar Anže Logar, ktorý by mohol získať asi 30 percent hlasov. Za Logarom nasleduje centrická nezávislá kandidátka Nataša Pircová Musarová s 20 percentami hlasov a vládny kandidát sociálny demokrat Milan Brglez so 17 percentami hlasov.
Keďže ani jeden z nich zrejme nezíska potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov, tak je pravdepodobné, že sa o tri týždne uskutoční i druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Politológovia očakávajú, že do druhého kola postúpi Logar a jeho súperom bude buď Pircová Musarová alebo Brglez.
Anže Logar bol členom vlády pravicového expremiéra Janeza Janšu a jeho víťazstvo by zasadilo úder súčasnej liberálnej slovinskej vláde, ktorá pred šiestimi mesiacmi nahradila vládu Janšu. Ak by voľby vyhrala Pircová Musarová stala by sa prvou ženou vo funkcii prezidenta od vyhlásenia slovinskej nezávislosti v roku 1991.
Brglez, ktorý je členom Európskeho parlamentu, vstúpil do volieb až po tom, čo sa z nich zo súkromných dôvodov stiahol pôvodný kandidát vládnucej koalície.
