Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Zahraničie

OBSE: V uzbeckom referende absentoval politický pluralizmus

Voliči, ktorí dostali hlasy vo volebnej miestnosti počas referenda v Taškente v Uzbekistane v nedeľu 30. apríla 2023. Foto: TASR/AP

Podľa predbežných výsledkov ústavné reformy v nedeľňajšom plebiscite podporilo 90,21 percenta voličov pri volebnej účasti takmer 85 percent.

Taškent 1. mája (TASR) - Referendum, ktorým drvivá väčšina voličov v Uzbekistane schválila zmeny ústavy, prebehlo bez skutočného politického pluralizmu a súťaže. Uvádza sa to v hodnotení, ktoré v pondelok zverejnili pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), informuje agentúra AFP.

Podľa predbežných výsledkov ústavné reformy v nedeľňajšom plebiscite podporilo 90,21 percenta voličov pri volebnej účasti takmer 85 percent. Nová ústava umožní súčasnému uzbeckému prezidentovi Šavkatovi Mirzijojevovi zostať pri moci až do roku 2040.

"Ústavné referendum v Uzbekistane bolo po technickej stránke dobre pripravené a široko propagované ako prostriedok na posilnenie rôznych práv a slobôd, ale konalo sa v prostredí, ktorému chýbal ozajstný politický pluralizmus a súťaž," uvádza sa vo vyhlásení OBSE.

K úspešnému referendu uzbeckému lídrovi ako prvý zagratuloval prezident susedného Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev. Predbežné výsledky podľa neho demonštrujú, že sa Mirzijojev môže oprieť o "dôveru" a "pevnú podporu" uzbeckého národa.

Mirzijojev (65) sa stal prezidentom v 35 miliónovej krajine v roku 2016 po smrti dovtedajšieho diktátora Islama Karimova. Od nástupu k moci presadil niektoré reformy v oblasti ľudských práv vrátane obmedzenia nútenej práce na bavlníkových poliach.

V tejto stredoázijskej krajine je však podľa pozorovateľov a aktivistov stále obmedzený priestor na vyjadrenie nesúhlasu s vládnou politikou. Uzbekistan podľa nich stále zostáva autoritárskym štátom, kde neexistuje v nej skutočná politická opozícia.

Schválené zmeny predlžujú dve prezidentské obdobia z piatich na sedem rokov a umožňujú úradujúcemu prezidentovi vládnuť ešte v dvoch funkčných obdobiach. Súčasťou zmien je aj zákaz trestu smrti a mierne zlepšenie ochrany ľudských práv, ale je otázne, ako sa budú tieto ustanovenia uplatňovať v praxi, uvádza AFP.