FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Súd zdôraznil, že menej priaznivé zaobchádzanie môže mať pre obyvateľov transformačných oblastí podobu zvýšeného rizika predčasného ukončenia nájomných zmlúv, a teda straty domova.
Autor TASR
Kodaň 18. decembra (TASR) - Európsky súdny dvor vo štvrtok presunul rozhodnutie o údajnom diskriminačnom zákone na dánske súdy. Zákon z roku 2018 stanovuje, že všetky sociálne bytové komplexy s viac ako polovicou „nezápadných“ obyvateľov sa musia do roku 2030 prestavať a zrekonštruovať. Ich sociálny mix sa tiež musí zmeniť tak, aby bolo aspoň 60 percent domov prenajímaných za trhové ceny. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Dánske úrady dlhodobo presadzujú tvrdý postoj k imigrácii a integrácii. Tvrdia, že cieľom zákona je odstrániť segregáciu a „paralelné spoločnosti“ v chudobných štvrtiach, ktoré často zápasia s kriminalitou.
Obyvatelia sídliska Mjolnerparken v centre Kodane podali v roku 2020 žalobu proti dánskemu zákonu s argumentom, že používanie ich etnickej príslušnosti pri rozhodovaní o tom, kde môžu bývať, je diskriminačné a nezákonné.
Dánske súdy sa obrátili so žiadosťou o usmernenie na Európsky súdny dvor. Ten vo štvrtok uviedol, že dánske súdy budú musieť určiť, či „kritérium stanovuje rozdiel v zaobchádzaní na základe etnického pôvodu väčšiny obyvateľov týchto oblastí, čo má za následok menej priaznivé zaobchádzanie s obyvateľmi týchto oblastí“.
Súd zdôraznil, že menej priaznivé zaobchádzanie môže mať pre obyvateľov „transformačných oblastí“ podobu zvýšeného rizika predčasného ukončenia nájomných zmlúv, a teda straty domova. Dánske súdy budú musieť určiť, či zákon, hoci je formulovaný „neutrálnym spôsobom“, v skutočnosti vedie k tomu, že „osoby patriace k určitým etnickým skupinám sú obzvlášť znevýhodnené“.
V Mjolnerparkene sú obyvatelia po štvrtkovom rozhodnutí optimistickí. „Som veľmi spokojný,“ povedal novinárom ich právnik Eddie Khawaja. Dodal, že kritérium 50 percent „nezápadných“ obyvateľov sa môže na papieri zdať „neutrálne“, ale nebráni tomu, aby boli obyvatelia vystavení priamej alebo nepriamej diskriminácii.
Vedúci združenia nájomníkov komplexu sociálneho bývania Muhammad Aslam (58) pochádza z Pakistanu. „Cieľom nášho boja je, aby sa s každým človekom zaobchádzalo rovnako, aby sme ľudí nemohli vyhodiť z ich domovov a aby sa rešpektovali súdy, právny štát a demokracia,“ povedal.
Na sídlisku žije od jeho založenia v roku 1987. S manželkou vychovali štyri deti v štvorizbovom byte a teraz sú z nich právnik, inžinier, psychológ a sociálny pracovník. „Ja, ktorý som samostatne zárobkovo činný, a aj moje deti sme všetci zahrnutí do negatívnych štatistík, ktoré sa používajú na označenie našej štvrte za ‚geto‘, paralelnú spoločnosť,“ povedal.
Dánske úrady dlhodobo presadzujú tvrdý postoj k imigrácii a integrácii. Tvrdia, že cieľom zákona je odstrániť segregáciu a „paralelné spoločnosti“ v chudobných štvrtiach, ktoré často zápasia s kriminalitou.
Obyvatelia sídliska Mjolnerparken v centre Kodane podali v roku 2020 žalobu proti dánskemu zákonu s argumentom, že používanie ich etnickej príslušnosti pri rozhodovaní o tom, kde môžu bývať, je diskriminačné a nezákonné.
Dánske súdy sa obrátili so žiadosťou o usmernenie na Európsky súdny dvor. Ten vo štvrtok uviedol, že dánske súdy budú musieť určiť, či „kritérium stanovuje rozdiel v zaobchádzaní na základe etnického pôvodu väčšiny obyvateľov týchto oblastí, čo má za následok menej priaznivé zaobchádzanie s obyvateľmi týchto oblastí“.
Súd zdôraznil, že menej priaznivé zaobchádzanie môže mať pre obyvateľov „transformačných oblastí“ podobu zvýšeného rizika predčasného ukončenia nájomných zmlúv, a teda straty domova. Dánske súdy budú musieť určiť, či zákon, hoci je formulovaný „neutrálnym spôsobom“, v skutočnosti vedie k tomu, že „osoby patriace k určitým etnickým skupinám sú obzvlášť znevýhodnené“.
V Mjolnerparkene sú obyvatelia po štvrtkovom rozhodnutí optimistickí. „Som veľmi spokojný,“ povedal novinárom ich právnik Eddie Khawaja. Dodal, že kritérium 50 percent „nezápadných“ obyvateľov sa môže na papieri zdať „neutrálne“, ale nebráni tomu, aby boli obyvatelia vystavení priamej alebo nepriamej diskriminácii.
Vedúci združenia nájomníkov komplexu sociálneho bývania Muhammad Aslam (58) pochádza z Pakistanu. „Cieľom nášho boja je, aby sa s každým človekom zaobchádzalo rovnako, aby sme ľudí nemohli vyhodiť z ich domovov a aby sa rešpektovali súdy, právny štát a demokracia,“ povedal.
Na sídlisku žije od jeho založenia v roku 1987. S manželkou vychovali štyri deti v štvorizbovom byte a teraz sú z nich právnik, inžinier, psychológ a sociálny pracovník. „Ja, ktorý som samostatne zárobkovo činný, a aj moje deti sme všetci zahrnutí do negatívnych štatistík, ktoré sa používajú na označenie našej štvrte za ‚geto‘, paralelnú spoločnosť,“ povedal.
