< sekcia Zahraničie

Od príchodu ríšskeho protektora Heydricha do Prahy uplynulo 80 rokov

Pohľad na súsošie odhalené k výročiu atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora protektorátu Čechy a Morava Reinharda Heydricha. Foto: TASR/AP

Od príchodu ríšskeho protektora Reinharda Heydricha do Prahy uplynie 80 rokov.

Praha 28. septembra (TASR) – Koncom septembra 1941 sa obyvatelia Protektorátu Čechy a Morava dozvedeli, že ich správcom sa stane prominentný nacista a tretí najvyšší predstaviteľ SS Reinhard Heydrich. Nahradil Adolfom Hitlerom na „zdravotnú dovolenku" poslaného prvého ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha, s ktorým bol fašistický vodca nespokojný pre jeho údajnú zhovievavosť a miernosť.

„Mäsiar z Prahy" alebo „Himmlerov génius zla", ako Heydricha tiež prezývali, rozpútal na území protektorátu nebývalý teror – zatváral, väznil, popravoval. Jeho život ukončil atentát, ktorý vykonali v máji 1942 československí výsadkári Jozef Gabčík a Jan Kubiš.

Od príchodu zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha do Prahy uplynie v utorok 28. septembra 80 rokov.

Napadnutím Sovietskeho zväzu a otvorením východného frontu (22. júna 1941) potrebovalo nacistické Nemecko pokoj v zázemí a hlavne spoľahlivé dodávky zbraní a ďalšieho materiálu. Jedným z dôležitých dodávateľov sa stal Protektorát Čechy a Morava, spravovaný od marca 1939 prvým ríšskym protektorom Konstantinom von Neurathom.

Počas jeho pôsobenia sa začala germanizácia, zatvorené boli české vysoké školy a odbojní študenti popravení alebo poslaní do koncentračných táborov, došlo k prijatiu protižidovských zákonov a český priemysel bol zapojený do nemeckého hospodárstva. Lenže Hitlerovi ani to nestačilo, podľa neho bol Konstantin von Neurath príliš mäkký a umiernený.

Preto 28. septembra 1941, na Deň sv. Václava, prišiel do Prahy korunný princ Tretej ríše Reinhard Heydrich s cieľom zlomiť odpor spoločnosti a stabilizovať bezpečnostnú situáciu, lebo protektorát sa postupne stal významnou súčasťou nemeckého zbrojného priemyslu.

„Vzápätí po príchode do Prahy vyhlásil Heydrich stanné právo, bolo popravených niekoľko osôb a niekoľko tisíc ľudí odviezli do koncentračných táborov," povedal Českému rozhlasu Libor Svoboda z Ústavu pre štúdium totalitných režimov.

Heydrich, ktorý urobil v nacistickom aparáte oslnivú kariéru – mal pod sebou bezpečnostnú službu a gestapo a do roku 1939 bol poverený riešením židovskej otázky – sa usiloval nastoliť v protektoráte poriadok. Rozhlas oznamoval každý deň zoznamy popravených, medzi ktorými neboli iba odbojári, ale aj ľudia zatknutí napríklad za hospodárske delikty, teda za činy, za ktoré sa predtým nepopravovalo. Stanné právo trvalo až do januára 1942.

Pôsobenie zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha ukončil po ôsmich mesiacoch atentát, ktorí vykonali 27. mája 1942 na križovatke v pražskej Libni Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš. Parašutistov sa rozhodla vyslať československá exilová vláda v Londýne.

Na archívnej snímke pôvodný čierny Mercedes 320 C, v ktorom cestoval Heydrich, keď bol vykonaný atentát na jeho osobu.
Foto: TASR - Martin Baumann


Gestapo malo informácie o zvýšenej aktivite výsadkárov v protektoráte, a dokonca navrhlo posilniť Heydrichovu ochranu. Ten to však odmietol, lebo považoval za nemožné, že by sa ho niekto pokúsil zabiť. Naďalej ignoroval bezpečnostné opatrenia, jazdil v otvorenom aute, iba so šoférom a bez ochranky. Ríšsky protektor podľahol zraneniam 4. júna 1942 v pražskej nemocnici na Bulovke.

„Strata Heydricha je nenahraditeľná! Bol najradikálnejším a najúspešnejším protivníkom nepriateľov štátu. Tí, ktorí ho zabili, tým bezpochyby spôsobili nacionálnosocialistickej veci najťažšiu škodu," napísal do svojho denníka krátko po informácii o úmrtí Heydricha nacistický minister propagandy Joseph Goebbels.

Útok na Reinharda Heydricha, čiže operácia Anthropoid, sa stal jednou z najdôležitejších udalostí československého odboja počas druhej svetovej vojny, patrí k najvýznamnejším, ale aj najtragickejším kapitolám novodobej českej histórie. Vzápätí po ňom rozpútali fašisti masové represálie proti obyvateľom Protektorátu Čechy a Morava, vrátane vypálenia a likvidácie obcí Lidice a Ležáky.