Mníchov/Bratislava 4. júla (TASR) - Rádio Slobodná Európa počas studenej vojny a pomyselnom spustení tzv. železnej opony poskytovalo obyvateľom Československa a východnej Európy necenzurované informácie. Počas jeho vysielania si mohli vypočuť alternatívny výklad k vtedajšiemu dianiu, aký im poskytovali prorežimné médiá. Rádio Slobodná Európa už do svojho začiatku patrilo k najväčších nepriateľov komunistických režimov.

V piatok 4. júla uplynie 75 rokov od spustenia prvého skúšobného vysielania Rádia Slobodná Európa. Jeho vysielaniu neskôr nedokázalo zabrániť ani tzv. "moskovské boogie".

Rozhlasová stanica vznikla z iniciatívy vlády Spojených štátov amerických (USA). Vysielať mala pre obyvateľov východnej Európy, ktorí ostali po druhej svetovej vojne vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu. Za týmto účelom sa 1. júna 1949 zriadil aj Národný výbor pre Slobodnú Európu (National Committee for Free Europe - NCFE), ktorého cieľom bolo získať finančné prostriedky a zorganizovať štáb pracovníkov novej rozhlasovej stanice.

V januári 1950 sa spustila veľká celonárodná propagačná a zbierková kampaň, na čele ktorej boli mnohé verejne známe osobnosti, medzi nimi aj budúci americký prezident Ronald Reagan. Na podporu Rádia Slobodná Európa finančne prispelo 16 miliónov obyvateľov USA.

Novovzniknutá rozhlasová stanica mala dve sídla. V New Yorku sa nachádzalo riaditeľstvo celého Rádia Slobodná Európa a druhým sídlom bol nemecký Mníchov, kde bol hlavný štáb vysielania, ktorý až do roku 1976 podliehal riaditeľstvu v New Yorku.

Známy český novinár Ferdinand Peroutka, ktorý prežil väčšinu druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Buchenwald, sa stal prvým riaditeľom československej redakcie rozhlasovej stanice. Programovým riaditeľom československej redakcie Rádia Slobodná Európa v Mníchove sa stal Pavel Tigrid, ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny v londýnskej BBC.

Termín skúšobného vysielania sa niekoľkokrát posunul, až sa stanovil na deň amerického štátneho sviatku, Dňa nezávislosti, 4. júla 1950. Vysielanie zabezpečoval mobilný krátkovlnný vysielač Barbara, umiestnený na nákladnom aute, ktoré sa pohybovalo neďaleko československých hraníc. O desať dní neskôr, 14. júla, sa ozvala ako druhá rumunská relácia. Dňa 4. augusta 1950 sa začalo experimentálne vysielanie v maďarčine i v poľštine a 11. augusta 1950 aj v bulharčine.

Oficiálne vysielanie Rádia Slobodná Európa z Mníchova pre poslucháčov v Československu sa spustilo 1. mája 1951, keď v éteri zazneli slová "Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa."

Komunistický režim v Československu, ale aj ďalšie východoeurópske diktatúry, sa snažili vysielanie Rádia Slobodná Európa rušiť, pričom typickému zvuku rušičiek sa hovorilo "moskovské boogie". Ani tieto snahy však nedokázali odradiť tisíce ľudí od počúvania.

Československá redakcia Rádia Slobodná Európa sa rozdelila na slovenskú a českú v roku 1993, pričom ešte v tom istom roku sa vytvorila aj slovenská redakcia v Bratislave. Vysielanie pre Česko a Slovensko sa definitívne skončilo 30. septembra 2002.

V roku 1995 sa ústredie rozhlasovej stanice presťahovalo z Mníchova do Prahy. V súčasnosti vysiela v takmer v 30 jazykoch do 21 krajín vrátane Ruska, Iránu a Afganistanu, pričom jeho tvorcovia pripravia týždenne okolo 1100 hodín rozhlasového programu.