Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Rómčinu ako jazyk Rómov v Európe uznali na prvom rómskom kongrese v roku 1971.
Autor TASR
Záhreb/Paríž/Bratislava 4. novembra (TASR) - V roku 2009 na konferencii o rómskom jazyku v Záhrebe vyhlásili lingvisti, pedagógovia a lídri rómskych organizácií z 15 európskych krajín 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka. Za Svetový deň rómskeho jazyka určila 5. november v roku 2015 aj Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO.
„Rómsky jazyk má korene v Indii a jeho história siaha minimálne 1000 až 1500 rokov do minulosti. Patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, konkrétne do indoárijskej jazykovej vetvy. Je teda príbuzný napríklad s hindčinou. Vedecké objavenie jeho indického pôvodu sa spája najmä s nemeckým jazykovedcom Johannom Christianom Christophom Rüdigerom, ktorý v roku 1782 poukázal na podobnosť rómčiny s indickými jazykmi. O uznanie a zrovnoprávnenie rómčiny sa postupne zaslúžili rómski jazykovedci, spisovatelia a kultúrni aktivisti,“ uviedla pre TASR Lenka Goroľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity.
Okrem Rüdigera patril medzi priekopníkov v oblasti rómskeho jazyka aj nemecký kultúrny historik Heinrich Grellmann, ktorý v 18. storočí urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi. Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta, ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny.
Predkovia Rómov pochádzali z Indie, odkiaľ sa postupne presúvali smerom na západ. Ich cesta podľa Goroľovej viedla cez Perziu, Arménsko a Byzantskú ríšu až na Balkánsky polostrov. Do Európy prichádzali približne od 11. do 14. storočia a odtiaľ sa postupne rozšírili do ďalších krajín.
Počas cesty Rómovia preberali slová z perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
„V súčasnosti sa rómčina používa takmer po celom svete a v Európe je to predovšetkým v Rumunsku, na Slovensku, v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku či v Severnom Macedónsku, ale aj v iných európskych krajinách. Početné rómske komunity však žijú aj v Severnej a Južnej Amerike alebo na Blízkom východe. Rómčina má viacero dialektov, ktoré sa líšia podľa krajiny a historického vývoja jednotlivých komunít,“ dodala Goroľová.
Rómčinu ako jazyk Rómov v Európe uznali na prvom rómskom kongrese v roku 1971. Myšlienka určiť 5. november za deň rómskeho jazyka sa zrodila už v roku 2008 v Záhrebe pri prezentácii rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol Veljko Kajtazi. Počas prezentácie predstavitelia rómskej komunity z celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali chartu, na základe ktorej sa 5. november stal Dňom rómskeho jazyka v Chorvátsku.
O rok neskôr sa opäť v Záhrebe začala 3. novembra 2009 konferencia o rómskom jazyku (trvala do 5. novembra), na ktorej účastníci, ale aj predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre vzdelávanie Rómov Kali Sara prijali deklaráciu so žiadosťou o uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých krajinách, kde žijú Rómovia. Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznalo aj UNESCO 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka.
„Na Slovensku sa používa viacero podôb rómčiny. Najrozšírenejšia je slovenská rómčina, konkrétne severocentrálny dialekt, ktorým hovoria najmä Rómovia na východnom Slovensku. Na juhu Slovenska sa používa aj južnocentrálny dialekt, označovaný ako maďarská rómčina, ktorý je ovplyvnený maďarským jazykom. Ďalšou podobou je valašská alebo olašská rómčina, ktorou hovoria príslušníci olašských rómskych komunít,“ uviedla pre TASR Goroľová.
Prvé významnejšie pokusy o kodifikáciu rómčiny na Slovensku sa uskutočnili v roku 1971. Vtedy sa začali vytvárať pravidlá pravopisu na základe slovenského rómskeho dialektu. Oficiálna štandardizácia rómčiny na Slovensku bola prijatá v roku 2008. Ako základ štandardizovanej podoby sa použila slovenská, presnejšie severocentrálna forma rómčiny.
„Rómsky jazyk má korene v Indii a jeho história siaha minimálne 1000 až 1500 rokov do minulosti. Patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, konkrétne do indoárijskej jazykovej vetvy. Je teda príbuzný napríklad s hindčinou. Vedecké objavenie jeho indického pôvodu sa spája najmä s nemeckým jazykovedcom Johannom Christianom Christophom Rüdigerom, ktorý v roku 1782 poukázal na podobnosť rómčiny s indickými jazykmi. O uznanie a zrovnoprávnenie rómčiny sa postupne zaslúžili rómski jazykovedci, spisovatelia a kultúrni aktivisti,“ uviedla pre TASR Lenka Goroľová z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity.
Okrem Rüdigera patril medzi priekopníkov v oblasti rómskeho jazyka aj nemecký kultúrny historik Heinrich Grellmann, ktorý v 18. storočí urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi. Dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou nemeckého lingvistu Augusta Fridricha Potta, ktorý v roku 1844 vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny.
Predkovia Rómov pochádzali z Indie, odkiaľ sa postupne presúvali smerom na západ. Ich cesta podľa Goroľovej viedla cez Perziu, Arménsko a Byzantskú ríšu až na Balkánsky polostrov. Do Európy prichádzali približne od 11. do 14. storočia a odtiaľ sa postupne rozšírili do ďalších krajín.
Počas cesty Rómovia preberali slová z perzštiny, z arménčiny a mnoho gréckych slov. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.
„V súčasnosti sa rómčina používa takmer po celom svete a v Európe je to predovšetkým v Rumunsku, na Slovensku, v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku či v Severnom Macedónsku, ale aj v iných európskych krajinách. Početné rómske komunity však žijú aj v Severnej a Južnej Amerike alebo na Blízkom východe. Rómčina má viacero dialektov, ktoré sa líšia podľa krajiny a historického vývoja jednotlivých komunít,“ dodala Goroľová.
Rómčinu ako jazyk Rómov v Európe uznali na prvom rómskom kongrese v roku 1971. Myšlienka určiť 5. november za deň rómskeho jazyka sa zrodila už v roku 2008 v Záhrebe pri prezentácii rómsko-chorvátskeho a chorvátsko-rómskeho slovníka, ktorého autorom bol Veljko Kajtazi. Počas prezentácie predstavitelia rómskej komunity z celého sveta a reprezentanti chorvátskeho verejného života podpísali chartu, na základe ktorej sa 5. november stal Dňom rómskeho jazyka v Chorvátsku.
O rok neskôr sa opäť v Záhrebe začala 3. novembra 2009 konferencia o rómskom jazyku (trvala do 5. novembra), na ktorej účastníci, ale aj predstavitelia Medzinárodnej rómskej únie a Chorvátskeho združenia pre vzdelávanie Rómov Kali Sara prijali deklaráciu so žiadosťou o uznanie 5. novembra ako Medzinárodného dňa rómskeho jazyka vo všetkých krajinách, kde žijú Rómovia. Na žiadosť Chorvátska v roku 2015 uznalo aj UNESCO 5. november ako Medzinárodný deň rómskeho jazyka.
„Na Slovensku sa používa viacero podôb rómčiny. Najrozšírenejšia je slovenská rómčina, konkrétne severocentrálny dialekt, ktorým hovoria najmä Rómovia na východnom Slovensku. Na juhu Slovenska sa používa aj južnocentrálny dialekt, označovaný ako maďarská rómčina, ktorý je ovplyvnený maďarským jazykom. Ďalšou podobou je valašská alebo olašská rómčina, ktorou hovoria príslušníci olašských rómskych komunít,“ uviedla pre TASR Goroľová.
Prvé významnejšie pokusy o kodifikáciu rómčiny na Slovensku sa uskutočnili v roku 1971. Vtedy sa začali vytvárať pravidlá pravopisu na základe slovenského rómskeho dialektu. Oficiálna štandardizácia rómčiny na Slovensku bola prijatá v roku 2008. Ako základ štandardizovanej podoby sa použila slovenská, presnejšie severocentrálna forma rómčiny.
