Budapešť 23. októbra (TASR) - Maďarské povstanie patrilo k jedným z najradikálnejších a najkrvavejších protikomunistických vystúpení v strednej a východnej Európe. Odštartovali ho demonštrácie, ktorých cieľom bolo vymaniť sa spod sovietskeho vplyvu. Bolo súčasťou celkovej krízy sovietskeho bloku v 50. rokoch minulého storočia.

Od vypuknutia krvavo potlačeného maďarského povstania vojskami Sovietskeho zväzu uplynie v piatok 23. októbra 70 rokov. Vyžiadalo si 2500 až 3000 obetí, tisíce ľudí skončili vo väzení.

Maďarskému povstaniu predchádzali rozsiahle demonštrácie robotníkov z júna 1953 vo východonemeckých mestách Erfurt, Halle, Magdeburg a generálny štrajk poľských robotníkov v Poznani z júna 1956. Obidve vzopätia proti totalitným komunistickým režimom v Nemeckej demokratickej republike (NDR) a v Poľsku potlačili sovietske vojenské jednoty.

K politickému pnutiu vo východnej a strednej Európe došlo po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorý sa konal od 14. februára do 25. februára 1956. Na zjazde vystúpil sovietsky vodca Nikita Chruščov, ktorý v tajne prednesenom prejave odsúdil kult osobnosti svojho predchodcu Josifa Stalina a poukázal na jeho zločiny. Napriek utajenosti, sa obsah vystúpenia rozšíril do krajín východného bloku vrátane Maďarska, kde informácie z prejavu vyvolali silné politické a spoločenské napätie.

Napätie v Maďarsku vyvrcholilo 23. októbra 1956 celonárodným povstaním. Revolučné udalosti spustila pôvodne pokojná demonštrácia takmer 200.000 ľudí, ktorí sa zišli v Budapešti, aby vyjadrili solidaritu s udalosťami v Poľsku, kde v Poznani komunistický režim nasadil proti štrajku robotníkov armádu a v uliciach mesta zostali ležať desiatky obetí.

Budapeštianska demonštrácia prerástla do výbuchu odporu obyvateľstva proti režimu. Ľudia požadovali okamžitý odchod sovietskych vojsk, konanie slobodných volieb, zrušenie cenzúry a vytvorenie novej vlády na čele s Imre Nagyom.

Na druhej strane barikády stál prvý tajomník vládnucej komunistickej strany Ernő Gerő, ktorý sa narodil v Trebušovciach na Slovensku. Ten už v prvý deň povstania požiadal velenie sovietskej armády v Maďarsku o vojenskú pomoc pri potlačení kontrarevolučnej vzbury. Maďarská vláda vyhlásila aj stanné právo.

Symbolom maďarského protikomunistického odporu sa stal Imre Nagy. O jeho vymenovaní za predsedu vlády sa dozvedeli Maďari už 24. októbra 1956. Premiér Nagy označil ozbrojené povstanie za národno-demokratické hnutie, zostavil novú vládu a oznámil rozpustenie tajnej polície ÁVH (Államvédelmi Hatóság, čiže štátna bezpečnosť). Navyše vyhlásil, že Maďarsko vystupuje z Varšavskej zmluvy a stáva sa neutrálnym štátom. Keď sa sovietske jednotky začali koncom októbra z Budapešti sťahovať, o víťazstve povstania pochyboval málokto.

Nádej Maďarov však netrvala dlho, lebo už 4. novembra vtrhli sovietske jednotky do Maďarska. Vypracovaním plánu útoku proti maďarskej revolúcii bol poverený minister obrany maršal Georgij Žukov a vojenská operácia dostala názov Víchor. Sovietskym jednotkám velil maršal Ivan Konev, ktorý bol v tom čase hlavným veliteľom vojsk Varšavskej zmluvy.

Viac ako stotisícová sovietska armáda potlačila povstanie za šesť dní. Povstanie si vyžiadalo 2500 až 3000 obetí na maďarskej strane. Celkový počet obetí sa však nedá presne vyčísliť, lebo maďarská komunistická vláda nechala väčšinu dôkazov zničiť.

Na sovietskej strane zahynulo viac ako 700 vojakov a zhruba 1200 až 1500 utrpelo zranenie. Okrem mŕtvych si konflikt vyžiadal približne 20.000 zranených na maďarskej strane a masovú vlnu emigrácie, kedy z Maďarska na Západ ušlo viac ako 200.000 ľudí.

Imre Nagya obvinili 15. júna 1958 z vlastizrady a nasledujúci deň popravili. Spolu s ním aj ďalších popredných predstaviteľov maďarského protikomunistického povstania generála Pála Malétera, Miklósa Gimesa a Józsefa Szilágyiho. Rehabilitovali ich v roku 1989. V rokoch 1956 až 1961 popravili v Maďarsku celkovo 228 osôb.

Po krvavom potlačení povstania dosadila Moskva na čelo Maďarska Jánosa Kádára. Hoci bol v tom čase najnenávidenejším mužom v celej krajine, moc si udržal nasledujúcich viac ako 30 rokov. Jeho počiatočná tvrdá politika začiatkom 60. rokov minulého storočia totiž ustúpila umiernenejšiemu prístupu.

Zmiernila sa cenzúra i ďalšie obmedzenia a Maďari získali väčšiu osobnú a ekonomickú slobodu, najmä po tom, čo v roku 1968 vstúpili do platnosti opatrenia známe ako „nový ekonomický mechanizmus“. Toto obdobie, ktoré trvalo až do konca vlády komunistickej strany v roku 1989, sa ľudovo označovalo ako „gulášový socializmus“.





Zdroj: Kronika 20. storočia, Fortuna Print, 2000; https://www.britannica.com/event/Hungarian-Revolution-1956