Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 3. apríl 2025Meniny má Richard
< sekcia Zahraničie

Od štartu Apollo 11 a prvého pristátia na Mesiaci uplynie 55 rokov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Úspech misie Apollo 11 otvoril dvere ďalším letom na Mesiac s ľudskou posádkou.

Tampa Bay/Bratislava 16. júla (TASR) – Pred 55 rokmi - 16. júla 1969 - odštartovala z amerického Mysu Canaveral na palube rakety Saturn V trojčlenná posádka misie Apollo 11. Trvalo 102 hodín, 45 minút a 42 sekúnd, kým lunárny modul Eagle 20. júla 1969 pristál na povrchu Mesiaca.

Príbeh prvého človeka na Mesiaci sa však začal písať o niekoľko desaťročí skôr – v 30. rokoch v nacistickom Nemecku. Hlavným motorom amerického úspechu sa stal nemecký raketový konštruktér Wernher von Braun, ktorý sa počas druhej svetovej vojny vo výskumnom stredisku Peenemünde podieľal na vývoji rakety V2, prvej navádzanej balistickej strely s dlhým doletom. Von Braun sa po vojne v rámci operácie Paperclip dostal spolu s mnohými ďalšími nacistickými vedcami a dokončenými raketami V2 do USA. Tam pre americkú vládu ďalej vyvíjal raketové technológie, ktoré Američanom v samom závere 60. rokov pomohli v ceste na Mesiac.

Začiatky však vôbec neboli jednoduché a množstvo vesmírnych prvenstiev získal Sovietsky zväz – prvá umelá družica vo vesmíre (4. októbra 1957 – Sputnik 1), prvý živý tvor vo vesmíre (3. novembra 1957 – fenka Lajka, Sputnik 2), prvý človek (15. apríla 1961 – Jurij Gagarin, Vostok 1) a prvá žena (16. júna 1963 – Valentina Tereškovová, Vostok 6) vo vesmíre. Spojené štáty šokovali najmä misie Sputnik 1 a Sputnik 2 vypustené krátko po sebe a vyvolali u amerického obyvateľstva paniku.

Američania sa na sovietske úspechy pokúsili reagovať 17. marca 1958 vypustením družice Vanguard 1. Raketa sa však vzniesla iba niekoľko metrov nad štartovaciu rampu a explodovala, čím si vyslúžila posmešnú prezývku Kaputnik.

Americká vláda si veľmi dobre uvedomovala výrazné zaostávanie za Sovietskym zväzom, preto v roku 1958 v snahe zvýšiť efektivitu výskumu vesmíru založila Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý prebral funkciu Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) a neskôr pohltil viacero ďalších inštitúcií vrátane Armádnej agentúry pre balistické rakety, ktorej technickým riaditeľom bol Wernher von Braun.

Vytvorenie novej agentúry prinieslo svoje ovocie v podobe úspešných misií, prišiel však aj nový cieľ – cesta na Mesiac. Americký prezident John F. Kennedy ho navrhol Kongresu 25. mája 1961. Jeho realizácie v roku 1969 sa však nedožil – 22. novembra 1963 sa v Dallase v americkom štáte Texas stal obeťou atentátu.

Na realizácii Kennedyho sna sa výrazne podieľala superťažká americká viacstupňová nosná raketa Saturn V poháňaná tekutým raketovým palivom. NASA ju využívala v rámci programov Apollo a Skylab. Navrhol a vyvinul ju tím Wernhera von Brauna v Marshallovom vesmírnom letovom stredisku (MSFC) a jej korene siahali až k raketám V2.

Saturn V tvorili tri stupne. Prvý stupeň S-IC mal výšku 42 metrov a priemer desať metrov, jeho úlohou bolo vyniesť masívnu raketu vysoko do atmosféry. Slúžilo na to päť motorov Rocketdyne F-1 umiestnených do kríža. Centrálny motor bol uchytený pevne, zvyšné štyri sa hydraulicky vychyľovali, čím riadili smer letu.

Druhý stupeň S-II poháňalo päť motorov Rocketdyne J-2, ktoré však neboli také výkonné ako motory prvého stupňa. Po plnom natankovaní tvorilo palivo až 97 percent hmotnosti stupňa. Nádrže na raketové palivo a okysličovadlo vzájomne oddeľovala priečka, ktorá zároveň izolovala aj teplotný rozdiel 70-stupňov Celzia medzi obsahom oboch nádrží – raketovým palivom a okysličovadlom. Konštruktéri na to využili hliníkové platne oddelené plastom z fenolovej živice.

Tretí stupeň S-IVB mal iba jeden motor J-2 a tiež využíval fenolovú priečku. Ako jediný bol dostatočne malý na to, aby sa dal prevážať lietadlom.

Rakety Saturn V z celkovo 12 letov zaznamenali iba jedno čiastočné zlyhanie, zvyšných 11 prebehlo úspešne. Jednou z úspešných misií bola aj misia Apollo 11 s trojčlennou posádkou. Velil jej Neil Armstrong, pilotom lunárneho modulu bol Edwin "Buzz" Aldrin ml., pilotom veliteľského modulu bol Michael Collins. Na povrch Mesiaca vystúpil Armstrong s Aldrinom, Collins zostal krúžiť na obežnej dráhe.

"Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo," vyhlásil Armstrong, keď ako prvý človek v histórii vystúpil na povrch iného vesmírneho telesa. Lunárny modul Eagle (Orol) dosadol do oblasti zvanej More pokoja. Astronauti na povrchu Mesiaca pobudli 21 hodín a 36 minút, ktoré strávili jeho skúmaním a zberom približne 21,5 kilogramu vzoriek. Lunárny modul sa následne opäť spojil s veliteľským modulom Columbia a astronauti sa vrátili na Zem. Po viac než ôsmich dňoch strávených vo vesmíre dopadol modul do Tichého oceánu, odkiaľ ho vylovili lode amerického vojenského námorníctva.

Úspech misie Apollo 11 otvoril dvere ďalším letom na Mesiac s ľudskou posádkou. Uskutočnilo sa ďalších šesť, hoci pôvodne ich bolo plánovaných až deväť. Zatiaľ poslednou osobou na povrchu Mesiaca bol astronaut misie Apollo 17 Eugene Cernan, ktorého starí rodičia pochádzali zo slovenskej obce Vysoká nad Kysucou.

KOVÁČ: Pozlátenú sochu na vrchu Slavína reštaurovali, priťahuje blesky

Socha vojaka na vrchole obelisku symbolicky kompenzuje dôsledky necitlivého postupu úradov totalitného režimu, ktoré nechali zbúrať vežu neďalekého kostola na Kalvárii (správa, PODCAST, VIDEO).

- Spoločnosť Volkswagen (VW) Slovakia uzavrela rok 2024 so solídnymi výsledkami. Obrat sa zvýšil medziročne o 6 % na 12,5 miliardy eur a zisk pred zdanením o 11 % na 355 miliónov eur.

- Ruská generálna prokuratúra prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti Telegram označila za nežiadúcu činnosť neziskovej organizácie na podporu prevencie pred vírusom HIV. Jej zakladateľom je hudobník Elton John. Informuje TASR podľa správy ruskej agentúry TASS.

- Lekár z Kliniky plastickej chirurgie v Nemocnici Ružinov v Bratislave mal pozitívny výsledok na nedovolené látky.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie termínovaným bodom, a to vládnym návrhom zákona o podpore prioritných okresov, ktorého predkladateľom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

- Záver stredajšieho istanbulského futbalového derby medzi Fenerbahce a Galatasarayom (1:2) priniesol bizarný incident. Tréner domácich Jose Mourinho po konci štvrťfinálového duelu Tureckého pohára napadol kormidelníka hostí Okana Buruka, ktorého potiahol za nos.

- Slovenská verejnosť a kultúrna obec sa vo štvrtok rozlúči s popredným filmovým, divadelným a rozhlasovým hercom Štefanom Kvietikom.

- Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Kremnice sprístupnia vo štvrtok v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, verejnosti výstavu s názvom Oslobodenie Slovenska 1945.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pricestoval vo štvrtok skoro ráno do Maďarska. S odvolaním sa na status maďarského ministra Kristófa Szalaya-Bobrovniczkého o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Palestínske militantné hnutie Hamas Hnutie odmietlo najnovší izraelský návrh na prímerie v palestínskom Pásme Gazy, uviedli v stredu pre agentúru AFP dvaja predstavitelia tohto hnutia, píše TASR.

- Hokejisti Caroliny Hurricanes a Toronta Maple Leafs si v noci na štvrtok zabezpečili účasť v play off NHL. Carolina zdolala doma Washington Capitals 5:1.

- Viaceré západné štáty považujú clá, ktoré americký prezident Donald Trump zaviedol na obchodných partnerov USA, za nesprávny krok a chcú sa pokúsiť o dohodu s USA. Vyplýva to z prvých reakcií západných politikov na Trumpovo.

- Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu varoval, že vojenská konfrontácia s Iránom bude „takmer nevyhnutná“, ak rozhovory o jeho jadrovom programe budú neúspešné.

- Nové clá, ktorých zavedenie prezident USA Donald Trump oznámil v stredu vo Washingtone, začnú platiť 5. a 9. apríla. S odvolaním sa na Biely dom o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Väčšina poslancov Európskeho parlamentu chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia EP, na ktoré sa odvoláva TASR.

- Členské štáty NATO v prvých troch mesiacoch tohto roka prisľúbili Ukrajine bezpečnostnú pomoc za viac než 20 miliárd dolárov, oznámil v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte.

- Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok uviedla, že EÚ je pripravená reagovať na nové colné tarify, ktoré v stredu 2. apríla oznámil americký prezident Donald Trump.

- Prezident USA Donald Trump v stredu oznámil recipročné clá na dovoz všetkého tovaru z EÚ vo výške 20 percent.

- Americký prezident Donald Trump povedal členom svojej administratívy a ďalším blízkym osobám, že miliardár Elon Musk čoskoro odíde zo svojej funkcie vo vláde a vráti sa k podnikaniu.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere stredajšieho rokovania venovali vládnemu návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami.

- Futbalisti ŠK Slovan Bratislava zvládli úvodný zápas semifinále Slovnaft Cupu a priblížili sa k finálovej účasti.