Washington 8. januára (TASR) - Helle Thorningová-Schmidtová, spolupredsedníčka nezávislej dozornej rady posudzujúcej obsah na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, v stredu vyjadrila veľké znepokojenie nad dopadmi, ktoré by mohlo mať na menšiny rozhodnutie materskej spoločnosti Meta zrušiť nezávislé overovanie faktov. Obavy zo šírenia dezinformácií podľa agentúry AFP vyjadrujú aj odborníci, píše TASR.

Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, v utorok oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou. Takéto overovanie teraz ponechá na používateľoch, obdobne ako to už v súčasnosti robí sociálna sieť X Elona Muska.

Bývalá dánska premiérka Thorningová-Schmidtová pre stanicu BBC uviedla, že ohlásené zmeny prinesú "obrovské problémy", a to vrátane možného vplyvu na komunitu LGBTQ+, ako aj na rodové a transrodové práva.

"Sme svedkami mnohých prípadov, keď nenávistné prejavy môžu viesť k reálnym škodám, preto budeme tento priestor veľmi pozorne sledovať," povedala pre BBC.

Takisto trvá na tom, že dozorná rada, ktorej je spolupredsedníčkou, je v súčasnosti potrebná viac ako kedykoľvek doteraz.

Tento nezávislý orgán financuje Meta a vytvoril ju vtedajší prezident pre globálne záležitosti Nick Clegg, ktorý pred necelým týždňom oznámil svoj odchod.

Zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg hovorí, že dané rozhodnutie bolo motivované "návratom k našim koreňom v oblasti slobody prejavu".

Podľa neho tretie strany, ktoré v súčasnosti firma využíva na overovanie faktov, sú "príliš politicky zaujaté", čo údajne viedlo k "cenzúre" príliš veľa používateľov sociálnych sietí.

Novinárka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová sa však domnieva, že tvrdenie Zuckerberga o podpore slobody prejavu je úplne scestné.

"To môžete hovoriť len vtedy, ak vám ide o zisk - len vtedy, ak chcete moc a peniaze," povedala pre AFP. Tvrdí, že v dôsledku rozhodnutia Mety čakajú používateľov sociálnych médií a demokraciu "mimoriadne nebezpečné časy".

AFP pripomína, že Meta k tomuto kroku pristúpila po rokoch kritiky od priaznivcov budúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, že hlasy konzervatívcov boli cenzurované alebo potláčané pod zámienkou boja proti dezinformáciám. Profesionálni overovatelia faktov však tieto tvrdenia dôrazne odmietajú.

"Upustenie od formálneho overovania faktov v prospech nástrojov, ako je využívanie používateľov, už v minulosti zlyhalo," podotkla Nora Benavidezová z neziskovej organizácie Free Press.

"Twitter to vyskúšal a nedokáže odolať objemu dezinformácií a iného násilného, násilného obsahu," dodala s odkazom na sieť, ktorá sa po odkúpení Muskom v roku 2022 premenovala X.

Najbohatší muž sveta vtedy v priebehu niekoľkých týždňov zrušil tímy zodpovedné za dôveru a bezpečnosť a ako nástroj na moderovanie obsahu zaviedol tzv. poznámky komunity, teda spôsob, akým môžu používatelia pridávať kontext k príspevkom.

Výskumníci tvrdia, že zníženie bezpečnostných zábran na X a obnovenie kedysi zakázaných účtov známych dezinformátorov zmenilo túto sociálnu platformu na raj pre šírenie nepravdivých informácií.

"Hoci výskum podporuje myšlienku, že overovanie faktov používateľmi môže byť účinné, ak sa vykonáva správne, je dôležité si uvedomiť, že je určené na doplnenie overovania profesionálmi - nie na jeho nahradenie," zdôraznil Gordon Pennycook z Cornellovej univerzity v štáte New York.

Tento nový prístup Mety podľa riaditeľa z výskumného centra pri Cornellovej univerzite Alexiosa Mantzarlisa ignoruje štúdie, podľa ktorých sú používatelia pri dodávaní kontextu "do veľkej miery motivovaní postojmi k politickým stranám a majú tendenciu nadmerne útočiť na svojich politických oponentov".