Bratislava/Praha 1. novembra (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša októbrový výberový prehľad udalostí v Česku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej udalosti zásadného geopolitického a hospodárskeho významu i témy so slovacikovým momentom.



2. októbra - Český miliardár Daniel Křetínský sa s nemeckým koncernom Thyssenkrupp dohodol, že predá svoj podiel v jeho oceliarskej divízii. Ruší tak pôvodné plány na vytvorenie spoločného podniku v tomto segmente. Křetínský kúpil 20-percentný podiel v Thyssenkrupp Steel Europe minulý rok, mal v pláne vytvoriť s firmou Thyssenkrupp spoločný podnik, v ktorom by každá z firiem vlastnila po 50 %.



3. októbra - Účasť v prvom dni volieb do Poslaneckej snemovne českého parlamentu sa väčšinou pohybovala okolo 40 percent, na niektorých miestach až 50 percent. Počas dňa sa vyskytli aj problémy, najvýraznejší bol s aplikáciou eDoklady. Mnohí ľudia sa museli vrátiť domov po klasický občiansky preukaz, aby mohli svoj hlas odovzdať. Medzi prvými svoj hlas odovzdal český prezident Petr Pavel.



4. októbra (TASR) - V parlamentných voľbách zvíťazilo opozičné hnutie ANO. Politický projekt Andreja Babiša získal 34,51 percenta hlasov. Druhá koalícia SPOLU 23,36 percenta a tretí STAN 11,23 percenta. Štvrtí skončili Piráti (8,97 percenta), piata bola SPD (7,78 percenta) a do snemovne sa ešte dostali Motoristi s 6,77 percenta hlasov.

- ANO vo voľbách získalo 80 mandátov, SPD 15 a Motoristi 13, spolu do poslaneckej snemovne získali väčšinu a nedlho po hlasovaní rozbehli prvé rozhovory o možnej budúcej vládnej koalícii.

- Andrej Babiš tlmočil vôľu, aby vzťahy medzi Slovenskom a Českom opäť fungovali tak ako za jeho predchádzajúcej vlády a tiež vyjadril prianie, aby Vyšehradská štvorka (V4) bola opäť silná. Vzťahy so Slovenskom sú podľa neho dôležité preto, lebo s Českom kedysi tvorilo spoločný štát.



5. októbra - Podľa Petra Pavla voľby do poslaneckej snemovne potvrdili, že väčšina občanov si neželá extrémne politické názory a chce zachovať prozápadnú orientáciu. Český prezident sa opakovane poďakoval ľuďom za hlasovanie a zagratuloval víťaznému hnutiu ANO.



7. októbra - Prezident Pavel zvolal zasadnutie Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR na 3. novembra. Pripomenul, že nová vláda môže byť vymenovaná až po tom, ako podá demisiu tá súčasná, ktorá to nemôže urobiť skôr, než sa uskutoční ustanovujúca schôdza snemovne.

- Ústavný súd zrušil tohtoročné zmrazenie platov v justícii, ku ktorému pristúpila končiaca česká vláda z dôvodu úspor v štátnom rozpočte. Súd označil zásah do platového mechanizmu za protiústavný a neodôvodnený a skritizoval proces, akým bol zákon prijatý a odôvodnený. Ministerstvo spravodlivosti tak bude musieť platy spätne dorovnať, čo ho vyjde na stovky miliónov korún.

- Český premiér Petr Fiala na výkonnej rade Občiansko-demokratickej strany oznámil, že na nadchádzajúcom kongrese ODS nebude kandidovať na predsedu. Kongres bol pôvodne naplánovaný na jar budúceho roka, no podpredseda strany a minister dopravy Martin Kupka uvádza, že by sa mohol posunúť už na január 2026.



9. októbra - Mestský súd v Prahe poslal vo štvrtok do Poslaneckej snemovne českého parlamentu žiadosť o vydanie predsedu hnutia ANO Andreja Babiša na trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo. Žiadosťou sa bude musieť najskôr zaberať mandátový a imunitný výbor snemovne, ktorý k nej vydá odporúčanie, a až následne všetci poslanci v pléne.



14. októbra - České ministerstvo obrany, ktoré chcelo uzavrieť rámcovú zmluvu na nákup munície od slovenskej firmy ZVS Holding mimo tender, postupovalo podľa českého Úradu na ochranu hospodárskej súťaže (ÚOHS) nezákonne. Úrad preto vydal predbežné opatrenie, ktorým ministerstvu až do právoplatného rozhodnutia zakázal zmluvu podpísať.

15. októbra - Česká polícia začala preverovať údajné výroky poslanca Filipa Turka ako možné trestné činy hanobenia národa, rasy, etnickej alebo inej skupiny obyvateľov, podnecovania k nenávisti a schvaľovania trestného činu. Server iRozhlas.cz v stredu napísal, že získal policajné dokumenty k prípadu spred ôsmich rokov, keď musel Turek vysvetľovať svoje konanie voči zamestnancovi saudskoarabskej ambasády.

- Českí archivári zistili, že dokument s údajnými poslednými slovami prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka je v skutočnosti zápis Masarykových slov k vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Edvardovi Benešovi v Lánoch koncom augusta 1934. Vyplýva to z obsahových analýz, ktoré na konferencii v Prahe predstavila historička Dagmar Hájková.



16. októbra - České ministerstvo vnútra porušilo práva hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD), keď ho zaradilo do správy o extrémizme za druhý polrok roka 2020. Potvrdil to odvolací Mestský súd v Prahe. SPD však nepriznal nárok na ospravedlnenie.



17. októbra - Andrej Babiš sa po ôsmich rokoch opätovne stal 100-percentným vlastníkom spoločnosti Agrofert. Previedol na seba aj akcie z druhého zvereneckého fondu, ktorý bol zapísaný ako držiteľ akcií v posledných ôsmich rokoch.



23. októbra - Česko podľa premiéra Fialu nesúhlasí s navrhovaným klimatickým cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040, pretože ide o nerealistickú ambíciu. Zároveň podotkol, že o tejto otázke sa na Európskej rade rozhodovať nebude, preto je zbytočné, aby ho predseda ANO Andrej Babiš vyzýval, nech návrh odmietne.

29. októbra - Zástupcovia budúcej českej vládnej koalície zloženej z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe podpíšu v pondelok 3. novembra koaličnú zmluvu. V rovnaký deň prvýkrát zasadne aj nová Poslanecká snemovňa, na ustanovujúcej schôdzi plánujú poslanci voliť jej vedenie. Predsedom dolnej komory parlamentu by sa podľa predbežných dohôd mal stať líder SPD Tomio Okamura. Nová snemovňa bude mať štyroch podpredsedov a dva z týchto postov pripadnú opozícii.


31. októbra - Vznikajúca koalícia budúcej českej vlády odoslala návrh programového vyhlásenia vlády prezidentovi. Uvádza sa v ňom, že ČR je zvrchovaný členský štát EÚ a pevný spojenec NATO, vláda neprijme euro, zruší koncesionárske poplatky a zaistí prijateľné ceny energií. Strany sa tiež zaväzujú nezvyšovať počas nasledujúceho volebného obdobia žiadne dane. Ďalej sľubujú zastropovať vek odchodu do dôchodku na 65 rokoch, či zaviesť nulovú DPH z liekov na predpis.