New York 13. septembra (TASR) - Oliver Stone sa preslávil ambicióznymi a často kontroverznými filmami. Americký filmový režisér je aj častý a úspešný senárista, producent, v niektorých svojich, i v tých slávnych snímkach si zahral. V utorok 15. septembra oslávi 80-ku.

Prvého Oscara dostal Stone ešte v roku 1979 za adaptovaný scenár k snímke Polnočný expres a ďalšie dve sošky získal už ako režisér protivojnových drám Čata a Narodený 4. júla, prvú z nich ocenili aj ako najlepší film. Jeho slávny Wall Street mal oscarový triumf len vďaka hlavnej úlohe Michaela Douglasa, ale bol celkovo úspešný, podobne ako J.F.K., The Doors, Takí normálni zabijaci, či Nixon.

Oliver Stone sa narodil 15. septembra 1946 v New Yorku. Študovať začal na Yaleovej univerzite, ale po necelom roku sa vybral do Južného Vietnamu vyučovať angličtinu. Po návrate žil rok v Mexiku a opäť krátko navštevoval Yale.

V roku 1967 narukoval do americkej armády a jeho druhá vietnamská skúsenosť už nebola idylická. Utrpel zranenie, vrátil sa domov a dostal vyznamenania. Kým však svoju skúsenosť pretavil do svetoznámej vojnovej kinematografie, pokračoval v štúdiách. Zapísal sa na filmovú školu na New York University a po vedením vtedy ešte menej známeho neskoršieho superrežiséra Martina Scorseseho získal titul bakalára.

Sprvoti Stone režíroval horory a keďže jeho ďalšie plány narazili na nezáujem producentov, vrhol sa na písanie scenárov. Tu mu išlo nad očakávanie, získal Oscara za najlepší adaptovaný scenár k filmu Polnočný expres (1978). Písal aj k ďalším známym filmom ako Barbar Conan (1982), či Zjazvená tvár (1983).

Jeho najúspešnejšie obdobie však prišlo v cca 10-ročnom intervale prelomu 80. a 90. rokov, keď konečne začal písať scenáre k vlastným snímkam a tie sa stretli s ohromným ohlasom. V tomto období odrežíroval 11 celovečerných filmov, každý s viac-menej výrazným dosahom. Šesť z nich nazbieralo 27 z 31 oscarových nominácií a tri z deviatich sošiek dostal priamo Oliver Stone. Jeho diela získali aj 10 Zlatých glóbusov, rekordných šesť z nich sám ako režisér, scenárista, alebo producent.

Ako režisér v trojúlohe sa prvýkrát predstavil filmom Salvador (1986). V rovnakom roku išla do distribúcie ďalšia snímka mapujúca traumy z ozbrojeného násilia. Čata priniesla prvý Stoneov umelecký výpad do hrôz vojny vo Vietname. Sleduje ich z perspektívy nového branca, ktorý si rýchlo uvedomí, že idealizmus, ktorý ho viedol k narukovaniu, bol mylný.

Oliver Stone dostal svoju prvú oscarovú sošku za réžiu a Čata, nominová na 8 cien akademikov, vyhrala ďalšie štyri. Aj hlavnú kategóriu, v ktorej však tvorca nefiguruje ako producent, tentoraz jeho trojúloha spočívala v menšej vedľajšej úlohe popri hviezdnom hereckom galapredstavení - Charlie Sheen, Willem Dafoe, Tom Berenger, Forest Whitaker, Kevin Dillon, Johnny Depp. Účinkoval aj Corey Glover, spevák z nastupujúcej hudobnej senzácie Living Colour.

Už v nasledujúcom roku Stone opäť rozvíril hladinu záujmu, keď sa do kín dostala kriminálne ladená dráma Wall Street, v ktorej prostredníctvom spomienok na kariéru svojho otca narysoval obžalobu chamtivosti a klamstva ovládajúceho finančný svet. Hlavné postavy stvárnili Charlie Sheen a Michael Douglas, ktorý v hlavnej hereckej úlohe žal priazeň amerických filmových akademikov.

V úžasnom filmárskom tempe natočil Oliver Stone v priebehu ďalších dvoch rokov ďalšie dve snímky, pričom Narodený 4. júla bola jeho treťou oscarovou snímkou v troch ročníkoch v rade. Toto dielo sa tematicky vrátilo k pretrvávajúcim následkom vojny vo Vietname. Film stvárňuje premenu mladého muža (Tom Cruise) z patriotického vojaka na ochrnutého protivojnového aktivistu.

V roku 1991 sa zaskvel dvoma filmami, ktoré spájajú príbehy veľkých osobností moderných amerických dejín. J.F.K. sa zaoberá polarizujúcim vyšetrovaním okolností atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho, snímka získala dva Oscary v kategóriách druhého sledu a režisér Zlatý glóbus. The Doors je štýlový portrét vzostupu a pádu legendárnej hudobnej skupiny, najmä v perspektívy búrlivého života speváka Jima Morrisona.

Vo filme Medzi nebom a zemou (1993) sa na vietnamskú vojnu a jej následky pozrel Stone z pohľadu mladého vietnamského dievčaťa. V ďalšom roku šokoval akčnou krimidrámou Takí normálni zabijaci podľa scenára Quentina Tarantina, hlavné úlohy stvárnili Woody Harrelson a Juliette Lewisová, ktorej výkon mal špeciálny ohlas. Surové vyčíňanie manželského páru malo byť kritikou senzáciechtivého násilia, časť kritiky však filmárovi vyčítala, že robí to, čo sám odsudzuje.

Inde vládlo nadšenie. Stone síce siedmy Zlatý glóbus nezískal, ale mal zaň deviatu nomináciu a od poroty na festivale v Benátkach dostal Strieborného leva. Filmový soundtrack produkovali režisér a Trent Reznor, líder skupiny Nine Inch Nails si snímku údajne pozrel viac ako 50-krát, aby sa „dostal do správnej nálady“.

Oliver Stone potom obsadil Anthonyho Hopkinsa do hlavnej úlohy vo filme Nixon (1995), ktorý priniesol vyvážený pohľad na život bývalého amerického prezidenta. K svojim obľúbeným motívom moci a násilia sa vrátil v Rozhodujúcej nedeli (1999) a v rozpačito prijatej historickej dráme Alexander Veľký (2004).

Film World Trade Center (2006) mapuje udalosti z 11. septembra 2001 z pohľadu dvoch policajtov a W. (2008) je o prezidentovi Georgeovi W. Bushovi, oba tradične vyvolali záujem i kontroverzie. V roku 2010 sa vrátil k starej téme filmom Wall Street: Peniaze nikdy nespia a pokračovanie z 1987 situoval do obdobia globálnej finančnej krízu 2008.

Medzitým si v roku 1997 "odskočil" do sveta kriminálno-dramatickej fikcie a natočil U-Turn (Ešte sa môžeš vrátiť). Film mal rôznorodé recenzie, tematicky i neo-noirovou atmosférou mnohým kritikom a divákom nevyhovoval, čo Stone akceptoval, no zdôraznil, že na tento druh príbehu treba špeciálnu dávku nadhľadu.

Zobrazením drsna a chaosu sa k tejto snímke priblížil aj v akčne netradičnom thrilleri o obchodovaní s marihuanou (Divosi, 2012). V roku 2026 natočil životopisný film Snowden (2016) a ďalší celovečerný chystá až na rok 2027. Slávny filmár je tretíkrát ženatý, má tri deti a v uplynulých dvoch desaťročiach rezonovali jeho súkromné i verejné kauzy, historické (geo)politické vyjadrenia a postupne objavená náklonnosť k ľavicovým vodcom a politikom diktátorského typu.

Okrem hraných filmov dokázal hladinu záujmu rozčeriť aj dokumentmi o Fidelovi Castrovi a Hugovi Chavezovi, rozhovorovým dokumentom Svet podľa Putina (2017) a vytvoril tiež viacdielne televízne dokumenty, v ktorých vyjadruje, alebo priamo rozpráva svoj názory na vývoj USA.



Zdroje: www.britannica.com, https://faroutmagazine.co.uk/, www.csfd.cz