FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Guinea je jednou z viacerých krajín západnej Afriky, medzi ktoré patrí aj Mali, Niger a Burkina Faso, kde moc prevzala armáda.
Autor TASR
Conakry 23. septembra (TASR) - Viac ako 90 percent obyvateľov Guiney hlasovalo za prijatie novej ústavy, podľa ktorej by členovia vojenskej junty mohli kandidovať na post prezidenta. Zároveň by tiež predĺžila prezidentské funkčné obdobie z piatich na sedem rokov s možnosťou jedného znovuzvolenia a vytvorila by senát, v ktorom by tretinu senátorov priamo menoval prezident. Vyplýva to z predbežných výsledkov, o ktorých v pondelok večer informovala volebná komisia dohliadajúca na sčítavanie hlasov. TASR o tom píše podľa správ agentúr AP a Reuters.
Guinea je jednou z viacerých krajín západnej Afriky, medzi ktoré patrí aj Mali, Niger a Burkina Faso, kde moc prevzala armáda. Hoci je referendum v krajine vnímané ako krok na ceste k voľbám a návratu k civilnej vláde, niektorí kritici sa obávajú, že ide o spôsob, akým sa vodca vojenskej junty Mamady Doumbouya, ktorý sa pred štyrmi rokmi násilím chopil moci, môže usilovať o prezidentský úrad a legitimizovať tak svoju vojenskú vládu, hoci v minulosti avizoval, že na post prezidenta kandidovať nebude.
Účasť vo väčšine volebných miestností bola 91,4 percent, povedal novinárom v pondelok večer šéf Generálneho riaditeľstva pre voľby. Z toho 90,06 percent ľudí hlasovalo „za“ a 9,04 percent „proti“ prijatiu novej ústavy.
Generálne riaditeľstvo pre voľby je novo vytvorený orgán, ktorý dohliada na organizáciu volieb a sčítavanie hlasov. Dvoch jeho vedúcich vybral práve Doumbouya.
V septembri 2021 Doumbouya zosadil 84-ročného prezidenta Alphu Condého, čím chcel - podľa vlastných slov - zabrániť upadnutiu Guiney do chaosu.
Organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv obvinili vojenský režim, že necháva bez stopy miznúť svojich politických oponentov a umlčuje kritické hlasy médií. Režim vlani rozpustil viac ako 50 politických strán. Niekoľko týždňov pred referendom tiež pozastavil činnosť troch hlavných opozičných strán, čím im znemožnil organizovať zhromaždenia a komunikovať s obyvateľstvom.
Lídri opozície vyzvali svojich podporovateľov, aby referendum bojkotovali, avšak mnohí Guinejčania, sklamaní predchádzajúcimi režimami, podľahli Doumbouyovej vízii o prosperujúcej, rozvinutej Guiney, konštatuje AP.
Guinea je jednou z viacerých krajín západnej Afriky, medzi ktoré patrí aj Mali, Niger a Burkina Faso, kde moc prevzala armáda. Hoci je referendum v krajine vnímané ako krok na ceste k voľbám a návratu k civilnej vláde, niektorí kritici sa obávajú, že ide o spôsob, akým sa vodca vojenskej junty Mamady Doumbouya, ktorý sa pred štyrmi rokmi násilím chopil moci, môže usilovať o prezidentský úrad a legitimizovať tak svoju vojenskú vládu, hoci v minulosti avizoval, že na post prezidenta kandidovať nebude.
Účasť vo väčšine volebných miestností bola 91,4 percent, povedal novinárom v pondelok večer šéf Generálneho riaditeľstva pre voľby. Z toho 90,06 percent ľudí hlasovalo „za“ a 9,04 percent „proti“ prijatiu novej ústavy.
Generálne riaditeľstvo pre voľby je novo vytvorený orgán, ktorý dohliada na organizáciu volieb a sčítavanie hlasov. Dvoch jeho vedúcich vybral práve Doumbouya.
V septembri 2021 Doumbouya zosadil 84-ročného prezidenta Alphu Condého, čím chcel - podľa vlastných slov - zabrániť upadnutiu Guiney do chaosu.
Organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv obvinili vojenský režim, že necháva bez stopy miznúť svojich politických oponentov a umlčuje kritické hlasy médií. Režim vlani rozpustil viac ako 50 politických strán. Niekoľko týždňov pred referendom tiež pozastavil činnosť troch hlavných opozičných strán, čím im znemožnil organizovať zhromaždenia a komunikovať s obyvateľstvom.
Lídri opozície vyzvali svojich podporovateľov, aby referendum bojkotovali, avšak mnohí Guinejčania, sklamaní predchádzajúcimi režimami, podľahli Doumbouyovej vízii o prosperujúcej, rozvinutej Guiney, konštatuje AP.
