
Pred vypuknutím krvavej vojny, ktorá sprevádzala rozpad Juhoslávie, pôsobil Orič ako policajný dôstojník.
Autor TASR
Haag/Sarajevo 30. mája (TASR) - Obžalobe za zabíjanie a mučenie srbských civilistov z okolia Srebrenice a ničenie ich majetku čelil bývalý veliteľ jednotiek bosnianskych Moslimov Naser Orič. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu (ICTY) ho 30. júna 2006 za to odsúdil na dva roky väzenia.
Keďže však vtedy 39-ročný Orič už dovtedy strávil vo väzení tri roky a dva mesiace, ICTY rozhodol o jeho okamžitom prepustení na slobodu.
Bosnianskosrbské organizácie zo Srebrenice a Bratunca vo východnej Bosne označili rozhodnutie haagskeho súdu za "hanebné a škandalózne".
Orič s úsmevom čakal, kým sudca dočíta rozsudok. Podľa verdiktu bol bývalý policajný dôstojník vinný jedine z toho, že nepodnikol potrebné kroky na zabránenie vrážd a krutého zaobchádzania svojich podriadených voči srbským zajatcom v rokoch 1992-93 v Srebrenici, uviedlo belehradské rádio B92.
Súd ho teda neuznal vinným, že nepotrestal svojich podriadených, pretože nad nimi nemal efektívnu kontrolu. Tribunál ho oslobodil aj spod obvinení z neopodstatneného ničenia bosnianskymi Srbmi obývaných miest i dedín v okolí Srebrenice, Bratunca a Skelani, ktoré bolo taktiež jedným z bodov obžaloby.
Oriča zadržali jednotky NATO v roku 2003 v bosnianskom meste Tuzla. Proces s ním sa začal 6. apríla 2004. Na jeho konci, začiatkom apríla 2006, žiadala obžaloba pre moslimského veliteľa trest odňatia slobody vo výške 18 rokov. Obhajoba navrhla, aby ho oslobodili.
Všetky obvinenia z vraždy, zločinov proti ľudskosti a neoprávneného ničenia srbských domovov Orič odmietol. Podľa vyjadrení Srbov zahynulo v rokoch 1992-95 počas bojov s Moslimami 3000 bosnianskych Srbov, aj keď počet srbských obetí nikdy nebol nezávisle zdokumentovaný.
Oričovi stúpenci ho považujú za hrdinu bojov o Srebrenicu, ktoré predchádzali krvavému masakru Moslimov zo strany bosnianskosrbských vojsk pod vedením hľadaného generála Ratka Mladiča v roku 1995.
Podľa niektorých Srbov však masakru Moslimov vyprovokovali práve zločiny Oričových jednotiek. Niektoré srbské obete ubili na smrť či podrezali, predtým ich však podrobili zverským spôsobom mučenia. Srbská strana zvlášť zdôrazňuje útok na dedinu Kravica na pravoslávne Vianoce v roku 1993, keď Oričovi vojaci zabili a zmasakrovali desiatky civilistov vrátane žien a detí.
Bosnianskosrbské organizácie, ktoré vyjadrili rozhorčenie nad rozsudkom ICTY, pripomenuli, že moslimské jednotky pod vedením Oriča v priebehu rokov 1992 a 1993 v okolí Srebrenice a Bratunca zabili viac ako 1200 srbských civilistov a vypálili 158 dedín a usadlostí. Okrem Oriča zo zločinov neobžalovali ani jedného ďalšieho Moslima, oznámila srbská štátna televízia.
Pred vypuknutím krvavej vojny, ktorá sprevádzala rozpad Juhoslávie, pôsobil Orič ako policajný dôstojník. Istý čas bol dokonca členom ochranky juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Po vypuknutí bosnianskej vojny v roku 1992 zorganizoval ozbrojenú moslimskú jednotku na "obranu Srebrenice", uviedla agentúra Asociated Press. Neskôr ho napriek tomu, že nemal vojenskú minulosť ani skúsenosti, zvolili za veliteľa moslimskej domobrany. V roku 1994 ho vyznamenali najväčším ocenením bosnianskej armády.
Po prepustení Oriča na slobodu sa objavili správy, podľa ktorých sa pustil do boja o vedúce pozície sarajevského podsvetia. V súčasnosti sa označuje za "kontroverzného biznismena", ktorý v polovici júla tohto roka plánuje zverejniť svoju biografiu pod názvom "Od Gazimestanu do Haagu i späť", napísal server Press Online.
Keďže však vtedy 39-ročný Orič už dovtedy strávil vo väzení tri roky a dva mesiace, ICTY rozhodol o jeho okamžitom prepustení na slobodu.
Bosnianskosrbské organizácie zo Srebrenice a Bratunca vo východnej Bosne označili rozhodnutie haagskeho súdu za "hanebné a škandalózne".
Orič s úsmevom čakal, kým sudca dočíta rozsudok. Podľa verdiktu bol bývalý policajný dôstojník vinný jedine z toho, že nepodnikol potrebné kroky na zabránenie vrážd a krutého zaobchádzania svojich podriadených voči srbským zajatcom v rokoch 1992-93 v Srebrenici, uviedlo belehradské rádio B92.
Súd ho teda neuznal vinným, že nepotrestal svojich podriadených, pretože nad nimi nemal efektívnu kontrolu. Tribunál ho oslobodil aj spod obvinení z neopodstatneného ničenia bosnianskymi Srbmi obývaných miest i dedín v okolí Srebrenice, Bratunca a Skelani, ktoré bolo taktiež jedným z bodov obžaloby.
Oriča zadržali jednotky NATO v roku 2003 v bosnianskom meste Tuzla. Proces s ním sa začal 6. apríla 2004. Na jeho konci, začiatkom apríla 2006, žiadala obžaloba pre moslimského veliteľa trest odňatia slobody vo výške 18 rokov. Obhajoba navrhla, aby ho oslobodili.
Všetky obvinenia z vraždy, zločinov proti ľudskosti a neoprávneného ničenia srbských domovov Orič odmietol. Podľa vyjadrení Srbov zahynulo v rokoch 1992-95 počas bojov s Moslimami 3000 bosnianskych Srbov, aj keď počet srbských obetí nikdy nebol nezávisle zdokumentovaný.
Oričovi stúpenci ho považujú za hrdinu bojov o Srebrenicu, ktoré predchádzali krvavému masakru Moslimov zo strany bosnianskosrbských vojsk pod vedením hľadaného generála Ratka Mladiča v roku 1995.
Podľa niektorých Srbov však masakru Moslimov vyprovokovali práve zločiny Oričových jednotiek. Niektoré srbské obete ubili na smrť či podrezali, predtým ich však podrobili zverským spôsobom mučenia. Srbská strana zvlášť zdôrazňuje útok na dedinu Kravica na pravoslávne Vianoce v roku 1993, keď Oričovi vojaci zabili a zmasakrovali desiatky civilistov vrátane žien a detí.
Orič bol policajný dôstojník
Bosnianskosrbské organizácie, ktoré vyjadrili rozhorčenie nad rozsudkom ICTY, pripomenuli, že moslimské jednotky pod vedením Oriča v priebehu rokov 1992 a 1993 v okolí Srebrenice a Bratunca zabili viac ako 1200 srbských civilistov a vypálili 158 dedín a usadlostí. Okrem Oriča zo zločinov neobžalovali ani jedného ďalšieho Moslima, oznámila srbská štátna televízia.
Pred vypuknutím krvavej vojny, ktorá sprevádzala rozpad Juhoslávie, pôsobil Orič ako policajný dôstojník. Istý čas bol dokonca členom ochranky juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Po vypuknutí bosnianskej vojny v roku 1992 zorganizoval ozbrojenú moslimskú jednotku na "obranu Srebrenice", uviedla agentúra Asociated Press. Neskôr ho napriek tomu, že nemal vojenskú minulosť ani skúsenosti, zvolili za veliteľa moslimskej domobrany. V roku 1994 ho vyznamenali najväčším ocenením bosnianskej armády.
Po prepustení Oriča na slobodu sa objavili správy, podľa ktorých sa pustil do boja o vedúce pozície sarajevského podsvetia. V súčasnosti sa označuje za "kontroverzného biznismena", ktorý v polovici júla tohto roka plánuje zverejniť svoju biografiu pod názvom "Od Gazimestanu do Haagu i späť", napísal server Press Online.




