Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Bývalý ľavicový partizán Ortega je v prezidentskom úrade od roku 2007. Stredoamerickú krajinu viedol aj krátko po revolúcii v rokoch 1985 až 1990.
Autor TASR
Managua 21. júla (TASR) - Nikaragujský prezident Daniel Ortega v pondelok vyhlásil, že v krajine sa už nikdy neuskutočnia voľby. Oficiálne tak odmietol akýkoľvek pokus opozície o jeho nahradenie v najvyššej funkcii po tom, čo mu budúci rok uplynie ďalší mandát. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Už tu nebudú žiadne voľby, v ktorých by sa mohli pokúsiť prevziať vládu a uchopiť moc,“ vyhlásil prezident pri príležitosti osláv sandinovskej revolúcie z roku 1979, v ktorej vtedy ako 33-ročný pomohol zvrhnúť diktatúru Anastasia Somoza podporovanú Spojenými štátmi. „Dni, keď sa strany podporované Yankeeami a somozistami vracali k moci, sú preč – už nikdy viac,“ zdôraznil nikaragujský prezident.
Bývalý ľavicový partizán Ortega je v prezidentskom úrade od roku 2007. Stredoamerickú krajinu viedol aj krátko po revolúcii v rokoch 1985 až 1990. Spojené štáty Nikaraguu pod jeho vedením považujú za diktatúru a uvalili sankcie na 2350 predstaviteľov krajiny a ich príbuzných. Sankcie uvalila aj Európska únia.
Zatiaľ nie je jasné, aké kroky chce Ortega na zrušenie volieb podniknúť. Posledné voľby sa v krajine uskutočnili v roku 2021, pričom ich sprevádzali viaceré nezrovnalosti. Začiatkom minulého roka navyše parlament novelizoval ústavu, ktorou bola manželka prezidenta Ortegu, dovtedajšia viceprezidentka Rosario Murillová, povýšená na „spoluprezidentku“ a ich mandát sa predĺžil na šesť rokov. Reuters konštatuje, že manželia majú pod kontrolou prakticky všetky oblasti štátnej moci vrátane ozbrojených síl a súdnictva.
„Ortega a Murillová sa zjavne obávajú, že aj najmenšia politická súťaž by mohla vytvoriť podmienky pre prejavenie nesúhlasu a ohroziť ich mocenskú pozíciu,“ povedal Tiziano Breda, vedúci analytik v organizácii Armed Conflict Location & Event Data. „Namiesto usporiadania zmanipulovaných volieb sa rozhodli volebnú súťaž úplne eliminovať,“ skonštatoval a krajinu označil za „plnohodnotnú rodinnú diktatúru“.
Felix Maradiaga, prezidentský kandidát opozície, ktorý bol v Nikarague väznený v rokoch 2021 až 2023, než bol vyhostený do USA, uviedol, že Ortegove výroky vníma skôr ako „priznanie strachu“ než ako prejav sily.
„Ortega verejne priznal to, čo bolo vždy jeho skutočným zámerom: zabrániť tomu, aby bol jeho tyranský projekt vystavený akejkoľvek forme demokratickej konkurencie,“ povedal pre Reuters.
„Už tu nebudú žiadne voľby, v ktorých by sa mohli pokúsiť prevziať vládu a uchopiť moc,“ vyhlásil prezident pri príležitosti osláv sandinovskej revolúcie z roku 1979, v ktorej vtedy ako 33-ročný pomohol zvrhnúť diktatúru Anastasia Somoza podporovanú Spojenými štátmi. „Dni, keď sa strany podporované Yankeeami a somozistami vracali k moci, sú preč – už nikdy viac,“ zdôraznil nikaragujský prezident.
Bývalý ľavicový partizán Ortega je v prezidentskom úrade od roku 2007. Stredoamerickú krajinu viedol aj krátko po revolúcii v rokoch 1985 až 1990. Spojené štáty Nikaraguu pod jeho vedením považujú za diktatúru a uvalili sankcie na 2350 predstaviteľov krajiny a ich príbuzných. Sankcie uvalila aj Európska únia.
Zatiaľ nie je jasné, aké kroky chce Ortega na zrušenie volieb podniknúť. Posledné voľby sa v krajine uskutočnili v roku 2021, pričom ich sprevádzali viaceré nezrovnalosti. Začiatkom minulého roka navyše parlament novelizoval ústavu, ktorou bola manželka prezidenta Ortegu, dovtedajšia viceprezidentka Rosario Murillová, povýšená na „spoluprezidentku“ a ich mandát sa predĺžil na šesť rokov. Reuters konštatuje, že manželia majú pod kontrolou prakticky všetky oblasti štátnej moci vrátane ozbrojených síl a súdnictva.
„Ortega a Murillová sa zjavne obávajú, že aj najmenšia politická súťaž by mohla vytvoriť podmienky pre prejavenie nesúhlasu a ohroziť ich mocenskú pozíciu,“ povedal Tiziano Breda, vedúci analytik v organizácii Armed Conflict Location & Event Data. „Namiesto usporiadania zmanipulovaných volieb sa rozhodli volebnú súťaž úplne eliminovať,“ skonštatoval a krajinu označil za „plnohodnotnú rodinnú diktatúru“.
Felix Maradiaga, prezidentský kandidát opozície, ktorý bol v Nikarague väznený v rokoch 2021 až 2023, než bol vyhostený do USA, uviedol, že Ortegove výroky vníma skôr ako „priznanie strachu“ než ako prejav sily.
„Ortega verejne priznal to, čo bolo vždy jeho skutočným zámerom: zabrániť tomu, aby bol jeho tyranský projekt vystavený akejkoľvek forme demokratickej konkurencie,“ povedal pre Reuters.
