Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Zahraničie

Monako otvorí archívy o deportáciách Židov počas vojny

Na archívnej snímke monacké knieža Albert II. Foto: TASR Pavel Neubauer

Územie kniežatstva od roku 1942 okupovali talianski vojaci, v septembri 1943 prevzala kontrolu nad Monakom nemecká armáda.

Monako 23. januára (TASR) - Monako po prvý raz otvorí svoje oficiálne archívy spracovávajúce roky 1942-44, keď bolo v tomto kniežatstve zatknutých a deportovaných niekoľko desiatok Židov, a to napriek proklamovanej neutralite počas druhej svetovej vojny. Oznámila to vo štvrtok tamojšia vláda.

Tento krok prichádza po žiadosti Strediska Simona Wiesenthala (SWC) so sídlom v Los Angeles, ktoré skúma holokaust a jeho páchateľov. Serge Telle, hlava monackej vlády, sa stretol s predstaviteľmi SWC na Svetovom fóre o holokauste (WHF), ktoré sa koná v Jeruzaleme.

"Tieto záznamy až doteraz neboli nikdy nikomu sprístupnené," uviedol pre tlačovú agentúru AFP nemenovaný predstaviteľ monackej vlády. Telle podľa tohto zdroja ubezpečil SWC o "transparentnosti a bezvýhradnej spolupráci kniežatstva".

Monako bolo počas druhej svetovej vojny, keď vládol knieža Ľudovít II., "na papieri" neutrálne, ale v skutočnosti bolo vazalským štátom vichystického Francúzska. V roku 1941 bolo v Monaku nariadené sčítanie Židov a nastolená ich segregácia, hoci príslušníci tamojšej židovskej komunity nemuseli nosiť žltú Dávidovu hviezdu.

Územie kniežatstva od roku 1942 okupovali talianski vojaci, v septembri 1943 prevzala kontrolu nad Monakom nemecká armáda.

V auguste 1942 bolo v Monaku zatknutých 67 zahraničných Židov a 45 bolo deportovaných do zberného tábora Drancy pri Paríži. Zatýkanie Židov v Monaku - miestnych i utečencov - sa zvýšilo od roku 1944.

Monacká vláda v roku 2015 odtajnila zoznam Židov zatknutých počas vojny. Stalo sa tak pred odhalením pamätníka, kde bol prítomný aj hlavný francúzsky rabín Haim Korsia. "Nespravili sme dosť pre ich ochranu napriek tomu, že sme za to boli zodpovední. Dnes preto prosíme o odpustenie," uviedol vtedy monacký knieža Albert II.