New York 24. novembra (TASR) - Bezpečnostná rada OSN uskutoční v utorok svoje prvé zasadnutie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom v severoetiópskom regióne Tigraj napriek tomu, že africké krajiny stiahli svoju účasť.

Británia, Belgicko, Estónsko, Francúzsko a Nemecko sa chcú zaoberať konfliktom, ktorý trvá už tretí týždeň, uviedla AFP s odvolaním sa na európskeho diplomata, ktorý si želal zostať v anonymite.

Juhoafrická Republika (JAR), Niger, Tunisko a karibský ostrovný štát Svätý Vincent a Grenadíny predtým zrušili svoju účasť na rokovaniach v BR OSN, ktoré sa mali uskutočniť za zatvorenými dverami, pretože ich vyslanci ešte do Etiópie nevycestovali, uviedol nemenovaný africký diplomat.

Africká únia (AÚ) v piatok 20. novembra oznámila vymenovanie troch špeciálnych vyslancov do Etiópie s cieľom pomôcť sprostredkovať rozhovory medzi bojujúcimi stranami, píše AFP.

Jednotky Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF) od 4. novembra bojujú proti etiópskej armáde. Tento konflikt si už vyžiadal stovky až tisíce obetí. Desaťtisíce ľudí z oblasti bojov utiekli do susedného Sudánu.

Etiópsky premiér Abiy Ahmed dal tigrajskej regionálnej vláde v nedeľu 72-hodinové ultimátum. Ak sa do stanoveného termínu tigrajské ozbrojené sily nevzdajú, federálna vláda podnikne vojenskú ofenzívu na regionálnu metropolu Mekelle. Debretsion Gebremichael, ktorý je na čele Ľudového frontu oslobodenia Tigraja (TPLF), ultimátum odmietol.

Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň vyzval na otvorenie humanitárnych koridorov pre civilistov, ktorých postihli boje. "Sme veľmi znepokojení situáciou v Etiópii," povedal. Zároveň varoval pred "dramatickými humanitárnymi dôsledkami, a to aj v susednom Sudáne".

Tigrajci sú etnikom, ktoré tvorí asi päť percent etiópskeho obyvateľstva. Dlhé roky mali v etiópskej politike dominantné postavenie. Ich vplyv zoslabol, keď sa v roku 2018 dostal k moci Abiy Ahmed pochádzajúci z najväčšieho etiópskeho etnika Oromo.