Ženeva 7. júla (TASR) - OSN varuje pred šírením dezinformácií a nenávistných prejavov voči utečencom a upozorňuje, že umelá inteligencia (AI) tento problém ešte zhoršuje, pretože prispieva k šíreniu týchto naratívov, informovala v utorok agentúra AFP, píše TASR.

Vo svojom vyhlásení z pondelka OSN zároveň vyzvala technologické spoločnosti, aby pomohli tento trend zvrátiť. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) konštatoval, že ak sa AI využije správnym spôsobom, môže pomôcť pri riešení humanitárnych kríz.

UNHCR sa zúčastňuje na globálnom summite AI for Good v Ženeve, na ktorom upozorňuje, že najväčšie krízy spojené s vysídľovaním ľudí vo svete často sprevádzajú aj „informačné krízy“.

Summit organizovaný v širšom rámci OSN sa zameriava na využitie potenciálu AI v prospech ľudstva pri riešení globálnych problémov a zároveň na stav vytvárania štandardov pre túto technológiu.

„Šírenie dezinformácií, nenávistných prejavov a deepfake videí zhoršuje situáciu a podnecuje škody voči utečencom aj humanitárnym pracovníkom,“ povedala novinárom Gisella Lomaxová, hlavná poradkyňa UNHCR pre integritu informácií.

UNHCR uviedol, že vlna dezinformácií a zavádzajúcich informácií viedla k nárastu „nepravdivých a nepriateľských naratívov namierených proti operáciám a zamestnancom“ tohto úradu.

„Počas vojen, konfliktov a mimoriadnych situácií sú tieto informačné riziká mimoriadne výrazné“ a môžu rýchlo viesť k škodám, upozornila Lomaxová. Apelovala zvrátiť tento trend, pričom uviedla, že už badať určité povzbudivé pokroky. Dodala zároveň, že tieto snahy treba systematizovať a rozšíriť.

„Naša výzva smeruje ku všetkým technologickým spoločnostiam, firmám zaoberajúcim sa umelou inteligenciou a digitálnym platformám, aby spolupracovali, investovali a vytvárali partnerstvá s humanitárnymi organizáciami,“ dodala.

Lomaxová upozornila, že skresľovanie informácií môže obmedziť prístup utečencov k práci a vzdelaniu, sťažiť ich začlenenie do spoločnosti a ohroziť sociálnu súdržnosť.

„Internetové fámy, falošné obvinenia, hľadanie obetných baránkov a odľudšťujúce prejavy vyvolali protesty i útoky. V extrémnych prípadoch boli spojené s fyzickým násilím, vraždami a dokonca aj s núteným vysídľovaním,“ zdôraznila.

UNHCR uviedol, že generatívna AI tieto účinky ešte zosilňuje. Za čoraz väčší problém označil najmä deepfake videá zobrazujúce pracovníkov organizácie a utečencov.

„Nejde o to, ako sa oprávnené obavy spoločnosti týkajúce sa migrácie a azylu diskutujú na internete, ale o život ohrozujúce informačné riziká, ktoré môžu v humanitárnom prostredí viesť k vážnym škodám,“ vysvetlila Lomaxová.

Ako príklad uviedla, že prevádzači a obchodníci s ľuďmi môžu zneužívať digitálne platformy na klamanie ľudí falošnými sľubmi o bezpečnosti či pracovných príležitostiach, čím ich vystavujú nebezpečným situáciám.

UNHCR chce zabezpečiť, aby nástroje na moderovanie obsahu fungovali aj v humanitárnom prostredí a v prípade menej rozšírených jazykov.

Podľa UNHCR bolo na konci roka 2025 vo svete 117,8 milióna násilne vysídlených ľudí. Z nich bolo 68,7 milióna vnútorne vysídlených a 35,6 milióna tvorili utečenci spadajúci pod mandát UNHCR. Dve tretiny týchto utečencov pochádzajú z piatich krajín: Venezuely, Ukrajiny, Sýrie, Afganistanu a Sudánu.