
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň mierových síl OSN.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York/Bratislava 29. mája (TASR) – Už 23 rokov si svet 29. mája pripomína Medzinárodný deň mierových síl Organizácie Spojených národov (OSN). Vzdáva tak hold všetkým mužom a ženám, ktorí slúžili a stále slúžia v mierových misiách OSN po celom svete. Ich úlohou je chrániť civilistov a pomáhať udržiavať mier v tých najrizikovejších oblastiach.
Tohtoročná ústredná téma znie "Investujte do mieru". Zdôrazňuje, že stabilné financovanie a politická podpora mierových operácií je oveľa lacnejší spôsob ako predchádzať konfliktom a ich obrovským humanitárnym aj finančným následkom.
Medzinárodný deň mierových síl OSN bol vyhlásený Valným zhromaždením v roku 2002 a pripomína sa od roku 2003 vždy 29. mája. Tento dátum vybrali zámerne – práve v tento deň v roku 1948 boli pod modrou zástavou rozmiestnené prvé mierové sily organizácie na Blízkom východe.
Išlo o historicky prvú mierovú misiu OSN s názvom UNTSO, ktorá vznikla v reakcii na arabsko-izraelskú vojnu. Na rozdiel od neskorších operácií boli jej príslušníci neozbrojení vojenskí pozorovatelia. Nemali mandát vynucovať mier silou, ale pôsobili ako sprostredkovatelia medzi znepriatelenými stranami. Táto misia sa stala základným modelom pre všetky budúce mierové operácie OSN a na Blízkom východe funguje dodnes.
V rezolúcii sa zdôrazňuje, že 29. máj má byť dňom, keď svet vzdáva hold všetkým mužom a ženám – vojakom, policajtom aj civilným expertom, ktorí doteraz pôsobili a stále pôsobia v týchto misiách.
Od roku 1948 OSN zastrešovala viac ako 70 mierových misií po celom svete. Za tento čas v nich pod modrou zástavou slúžili vyše dva milióny ľudí zo 125 krajín. Okrem vojakov išlo aj o desiatky tisíc policajtov a civilných expertov. Najväčší poskytovatelia personálu sú dlhodobo krajiny južnej Ázie a Afriky – Nepál, Rwanda, Bangladéš, India a Pakistan. Za svoju prácu pri upokojovaní konfliktov získali mierové sily OSN v roku 1988 Nobelovu cenu za mier.
Keďže OSN nemá vlastnú stálu armádu, za každého vyslaného vojaka vypláca domovskej krajine paušálnu mesačnú náhradu približne 1428 amerických dolárov (1230 eur). Pre mnohé rozvojové ekonomiky predstavuje tento príspevok dôležitý zdroj príjmov na financovanie a modernizáciu vlastných ozbrojených síl.
Medzi najúspešnejšie misie OSN patria UNTAG v Namíbii (1989 až 1990) a UNTAET vo Východnom Timore (1999 až 2002). V oboch prípadoch organizácia nielen zastavila násilie, ale aj zorganizovala demokratické voľby, vybudovala základné štátne inštitúcie a pomohla týmto krajinám dosiahnuť nezávislosť a dlhodobú stabilitu.
Veľký dlhodobý úspech predstavuje je aj misia UNFICYP na Cypre, v ktorej už vyše polstoročia pôsobia aj slovenskí vojaci. Jej úloha je predchádzať obnoveniu konfliktu medzi cyperskými Grékmi a Turkami, pričom sa jej to darí dodnes.
Naopak, najtemnejšie kapitoly v histórii mierových síl OSN sa spájajú s misiami UNAMIR v Rwande (1994) a UNPROFOR v Bosne a Hercegovine (1995). V oboch prípadoch mali mierové sily príliš obmedzený a slabý mandát. Slabo vyzbrojení vojaci sa museli nečinne prizerať masovým vraždám civilistov – počas rwandskej genocídy a pri masakre v Srebrenici.
Tieto tragédie viedli na prelome tisícročí k hlbokej sebareflexii OSN a k zásadnej zmene pravidiel. Moderné mierové misie majú dnes výrazne silnejší mandát na aktívnu ochranu civilného obyvateľstva.
OSN v súčasnosti vedie 11 aktívnych misií, v ktorých je nasadených približne 60.000 vojakov, policajtov a civilných expertov z viac ako 115 krajín. Najväčšia koncentrácia síl je v Afrike a na Blízkom východe.
Slovenská republika patrí od svojho vzniku k stabilným prispievateľom do mierových operácií OSN. Od roku 1993 sa v 16 misiách pod modrou zástavou vystriedalo viac ako 11.000 slovenských vojakov a vojačiek. Plnenie týchto úloh si doteraz vyžiadalo životy šiestich slovenských príslušníkov, ktorých pamiatku si rezort obrany každoročne uctieva pietnym aktom pri Pamätníku zmierenia v Bratislave.
V súčasnosti je hlavnou prioritou Ozbrojených síl SR misia UNFICYP na Cypre, kde pôsobí približne 240 slovenských vojakov. Slovensko tu zastáva významnú úlohu – velí celému Sektoru 4 s veliteľstvom v Camp General Štefánik vo Famaguste. Menší slovenský kontingent v podobe troch vojenských pozorovateľov dlhodobo pôsobí aj v najstaršej misii OSN – UNTSO na Blízkom východe.
OSN pripomína, že mier nevzniká náhodou. Zdôrazňuje, že stabilita si vyžaduje pevnú politickú vôľu, kolektívny záväzok a najmä udržateľné financovanie.
Investície do mierových misií podľa OSN efektívne zachraňujú ľudské životy a predchádzajú šíreniu širších konfliktov. Z dlhodobého hľadiska tak výrazne znižujú humanitárne aj finančné náklady, ktoré by priniesla vojna.
„Tohtoročná téma ‚Investujte do mieru‘ vyzýva k rozhodným činom, ktoré zabezpečia, že mierové sily budú mať dostatok zdrojov na plnenie svojich životne dôležitých mandátov. Investícia do mierových síl je investíciou do bezpečnejšej budúcnosti,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.
Medzinárodný deň zdôrazňuje jednoduchú pravdu: mier nie je samozrejmosť. Vyžaduje si nielen odvahu vojakov v teréne, ale aj politickú vôľu a dostatočné financovanie. Bez toho je modrá zástava len symbol a nie nástroj na reálne riešenie konfliktov.
Zdroje: https://police.un.org/en/events/international-day-of-un-peacekeepers-2026-invest-in-peace, https://peacekeeping.un.org/en/factsheet/untso, https://peacekeeping.un.org/en/our-history, https://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/
Tohtoročná ústredná téma znie "Investujte do mieru". Zdôrazňuje, že stabilné financovanie a politická podpora mierových operácií je oveľa lacnejší spôsob ako predchádzať konfliktom a ich obrovským humanitárnym aj finančným následkom.
Medzinárodný deň mierových síl OSN bol vyhlásený Valným zhromaždením v roku 2002 a pripomína sa od roku 2003 vždy 29. mája. Tento dátum vybrali zámerne – práve v tento deň v roku 1948 boli pod modrou zástavou rozmiestnené prvé mierové sily organizácie na Blízkom východe.
Išlo o historicky prvú mierovú misiu OSN s názvom UNTSO, ktorá vznikla v reakcii na arabsko-izraelskú vojnu. Na rozdiel od neskorších operácií boli jej príslušníci neozbrojení vojenskí pozorovatelia. Nemali mandát vynucovať mier silou, ale pôsobili ako sprostredkovatelia medzi znepriatelenými stranami. Táto misia sa stala základným modelom pre všetky budúce mierové operácie OSN a na Blízkom východe funguje dodnes.
V rezolúcii sa zdôrazňuje, že 29. máj má byť dňom, keď svet vzdáva hold všetkým mužom a ženám – vojakom, policajtom aj civilným expertom, ktorí doteraz pôsobili a stále pôsobia v týchto misiách.
Od roku 1948 OSN zastrešovala viac ako 70 mierových misií po celom svete. Za tento čas v nich pod modrou zástavou slúžili vyše dva milióny ľudí zo 125 krajín. Okrem vojakov išlo aj o desiatky tisíc policajtov a civilných expertov. Najväčší poskytovatelia personálu sú dlhodobo krajiny južnej Ázie a Afriky – Nepál, Rwanda, Bangladéš, India a Pakistan. Za svoju prácu pri upokojovaní konfliktov získali mierové sily OSN v roku 1988 Nobelovu cenu za mier.
Keďže OSN nemá vlastnú stálu armádu, za každého vyslaného vojaka vypláca domovskej krajine paušálnu mesačnú náhradu približne 1428 amerických dolárov (1230 eur). Pre mnohé rozvojové ekonomiky predstavuje tento príspevok dôležitý zdroj príjmov na financovanie a modernizáciu vlastných ozbrojených síl.
Medzi najúspešnejšie misie OSN patria UNTAG v Namíbii (1989 až 1990) a UNTAET vo Východnom Timore (1999 až 2002). V oboch prípadoch organizácia nielen zastavila násilie, ale aj zorganizovala demokratické voľby, vybudovala základné štátne inštitúcie a pomohla týmto krajinám dosiahnuť nezávislosť a dlhodobú stabilitu.
Veľký dlhodobý úspech predstavuje je aj misia UNFICYP na Cypre, v ktorej už vyše polstoročia pôsobia aj slovenskí vojaci. Jej úloha je predchádzať obnoveniu konfliktu medzi cyperskými Grékmi a Turkami, pričom sa jej to darí dodnes.
Naopak, najtemnejšie kapitoly v histórii mierových síl OSN sa spájajú s misiami UNAMIR v Rwande (1994) a UNPROFOR v Bosne a Hercegovine (1995). V oboch prípadoch mali mierové sily príliš obmedzený a slabý mandát. Slabo vyzbrojení vojaci sa museli nečinne prizerať masovým vraždám civilistov – počas rwandskej genocídy a pri masakre v Srebrenici.
Tieto tragédie viedli na prelome tisícročí k hlbokej sebareflexii OSN a k zásadnej zmene pravidiel. Moderné mierové misie majú dnes výrazne silnejší mandát na aktívnu ochranu civilného obyvateľstva.
OSN v súčasnosti vedie 11 aktívnych misií, v ktorých je nasadených približne 60.000 vojakov, policajtov a civilných expertov z viac ako 115 krajín. Najväčšia koncentrácia síl je v Afrike a na Blízkom východe.
Slovenská republika patrí od svojho vzniku k stabilným prispievateľom do mierových operácií OSN. Od roku 1993 sa v 16 misiách pod modrou zástavou vystriedalo viac ako 11.000 slovenských vojakov a vojačiek. Plnenie týchto úloh si doteraz vyžiadalo životy šiestich slovenských príslušníkov, ktorých pamiatku si rezort obrany každoročne uctieva pietnym aktom pri Pamätníku zmierenia v Bratislave.
V súčasnosti je hlavnou prioritou Ozbrojených síl SR misia UNFICYP na Cypre, kde pôsobí približne 240 slovenských vojakov. Slovensko tu zastáva významnú úlohu – velí celému Sektoru 4 s veliteľstvom v Camp General Štefánik vo Famaguste. Menší slovenský kontingent v podobe troch vojenských pozorovateľov dlhodobo pôsobí aj v najstaršej misii OSN – UNTSO na Blízkom východe.
OSN pripomína, že mier nevzniká náhodou. Zdôrazňuje, že stabilita si vyžaduje pevnú politickú vôľu, kolektívny záväzok a najmä udržateľné financovanie.
Investície do mierových misií podľa OSN efektívne zachraňujú ľudské životy a predchádzajú šíreniu širších konfliktov. Z dlhodobého hľadiska tak výrazne znižujú humanitárne aj finančné náklady, ktoré by priniesla vojna.
„Tohtoročná téma ‚Investujte do mieru‘ vyzýva k rozhodným činom, ktoré zabezpečia, že mierové sily budú mať dostatok zdrojov na plnenie svojich životne dôležitých mandátov. Investícia do mierových síl je investíciou do bezpečnejšej budúcnosti,“ uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.
Medzinárodný deň zdôrazňuje jednoduchú pravdu: mier nie je samozrejmosť. Vyžaduje si nielen odvahu vojakov v teréne, ale aj politickú vôľu a dostatočné financovanie. Bez toho je modrá zástava len symbol a nie nástroj na reálne riešenie konfliktov.
Zdroje: https://police.un.org/en/events/international-day-of-un-peacekeepers-2026-invest-in-peace, https://peacekeeping.un.org/en/factsheet/untso, https://peacekeeping.un.org/en/our-history, https://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/




