MS vo futbale 2026
Všetky správy
Spôsobujú veľké počty civilných obetí najmä v Mjanmarku, Sýrii, Afganistane a na Ukrajine.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Ženeva 17. júna (TASR) – Najmenej 58 štátov a území je kontaminovaných protipechotnými mínami, ktoré spôsobujú veľké počty civilných obetí najmä v Mjanmarku, Sýrii, Afganistane a na Ukrajine. Uviedol to v utorok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Je hlboko znepokojujúce, že takmer 30 rokov od prijatia dohovoru o zákaze protipechotných mín tieto výbušné zbrane naďalej zabíjajú a zraňujú ľudí – často desaťročia po tom, ako boli nastražené,“ napísal Türk vo vyhlásení.
„Je zásadné, aby sa všetky štáty opätovne zaviazali ukončiť výrobu, používanie a transfer týchto zbraní a vystupňovali svoje úsilie o spoluprácu pri odstraňovaní už umiestnených mín,“ doplnil komisár.
Türk vypracoval správu o situácii na základe informácií od vlád, mimovládnych a humanitárnych organizácií a občianskej spoločnosti.
Len v roku 2024 podľa nej nášľapné míny a výbušné pozostatky vojen zabili najmenej 945 ľudí a zranili 4325 osôb. „Medzi obeťami, ktorých vojenské alebo civilné postavenie bolo známe, tvorili civilisti približne 90 percent všetkých obetí zaznamenaných v roku 2024,“ uvádza sa v správe.
Štátmi s najvyšším počtom obetí v roku 2024 boli Mjanmarsko (2029), Sýria (1015) a Afganistan (624), s viac ako 200 obeťami nasledovali Ukrajina, Nigéria, Mali, Jemen a Burkina Faso.
Skupina Medzinárodná kampaň za zákaz pozemných mín vo svojom vyhlásení uviedla, že míny a výbušné pozostatky vojny, ako je kazetová munícia, v roku 2025 zabili alebo zranili vyše 5000 ľudí. Drvivú väčšinu z nich znova tvorili civilisti.
Türkov úrad poznamenal, že viac než 40 percent všetkých civilných obetí protipechotných mín zaznamenaných od roku 1999 tvorili deti. Tieto míny okrem zabíjania a mrzačenia premieňajú celé oblasti na neprístupné zóny, čo obmedzuje ľudské práva, predlžuje vysídlenie obyvateľov a zabraňuje poľnohospodárskemu využívaniu pôdy, dodal.
Hoci ottawský dohovor o zákaze protipechotných mín má 162 signatárskych štátov, Türk poznamenal, že k nemu nepristúpili iné krajiny so značnými zásobami týchto zbraní. Okrem toho od neho v poslednom čase odstúpili Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko, pričom Ukrajina jeho dodržiavanie pozastavila. Vysoký komisár OSN naopak privítal rozhodnutie Libanonu pristúpiť k dohovoru napriek vojne medzi Izraelom a Hizballáhom.
„Je hlboko znepokojujúce, že takmer 30 rokov od prijatia dohovoru o zákaze protipechotných mín tieto výbušné zbrane naďalej zabíjajú a zraňujú ľudí – často desaťročia po tom, ako boli nastražené,“ napísal Türk vo vyhlásení.
„Je zásadné, aby sa všetky štáty opätovne zaviazali ukončiť výrobu, používanie a transfer týchto zbraní a vystupňovali svoje úsilie o spoluprácu pri odstraňovaní už umiestnených mín,“ doplnil komisár.
Türk vypracoval správu o situácii na základe informácií od vlád, mimovládnych a humanitárnych organizácií a občianskej spoločnosti.
Len v roku 2024 podľa nej nášľapné míny a výbušné pozostatky vojen zabili najmenej 945 ľudí a zranili 4325 osôb. „Medzi obeťami, ktorých vojenské alebo civilné postavenie bolo známe, tvorili civilisti približne 90 percent všetkých obetí zaznamenaných v roku 2024,“ uvádza sa v správe.
Štátmi s najvyšším počtom obetí v roku 2024 boli Mjanmarsko (2029), Sýria (1015) a Afganistan (624), s viac ako 200 obeťami nasledovali Ukrajina, Nigéria, Mali, Jemen a Burkina Faso.
Skupina Medzinárodná kampaň za zákaz pozemných mín vo svojom vyhlásení uviedla, že míny a výbušné pozostatky vojny, ako je kazetová munícia, v roku 2025 zabili alebo zranili vyše 5000 ľudí. Drvivú väčšinu z nich znova tvorili civilisti.
Türkov úrad poznamenal, že viac než 40 percent všetkých civilných obetí protipechotných mín zaznamenaných od roku 1999 tvorili deti. Tieto míny okrem zabíjania a mrzačenia premieňajú celé oblasti na neprístupné zóny, čo obmedzuje ľudské práva, predlžuje vysídlenie obyvateľov a zabraňuje poľnohospodárskemu využívaniu pôdy, dodal.
Hoci ottawský dohovor o zákaze protipechotných mín má 162 signatárskych štátov, Türk poznamenal, že k nemu nepristúpili iné krajiny so značnými zásobami týchto zbraní. Okrem toho od neho v poslednom čase odstúpili Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko, pričom Ukrajina jeho dodržiavanie pozastavila. Vysoký komisár OSN naopak privítal rozhodnutie Libanonu pristúpiť k dohovoru napriek vojne medzi Izraelom a Hizballáhom.
